Ukrajina bola totiž spolu so západnými štátmi a ruskou opozíciou rozhodne proti tomu, aby sa prezidentom Interpolu stal Rus Alexandr Prokopčuk. Kritici Kremľa argumentovali, že Prokopčuk má údajne blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a z titulu svojej funkcie na pokyn Moskvy mohol útočiť na politických oponentov a zneužívať systém Interpolu. Avakov, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení Interpolu v Dubaji, vo svojom tweete v reakcii na výsledok hlasovania napísal: “Ruský kandidát odmietnutý. Bitka vyhratá.”
Briti: Zvolenie ruského kandidáta by bolo urážkou obetí v Salisbury
Prezidentom Interpolu na dvojročné funkčné obdobie sa v stredu stal juhokórejský kandidát Kim Čong-jang, ktorý bol v uplynulých týždňoch úradujúcim prezidentom Interpolu po tom, ako sa tejto funkcie vzdal Meng Chung-wej. Meng šéfoval Interpolu ako prvý Číňan od novembra 2016. Koncom septembra ho však počas jeho návštevy v domovskej Číne zadržali tamojšie úrady pre bližšie nešpecifikovanú trestnú činnosť. Mandát mu mal vypršať v roku 2020.
Ruský kandidát Alexandr Prokopčuk zastával od roku 2016 funkciu viceprezidenta Interpolu. V tejto funkcii bude podľa hovorkyne ruského ministerstva vnútra Iriny Volkovovej pokračovať aj naďalej.Krátko pred voľbami šéfa Interpolu vyjadrili Spojené štáty i Británia v súvislosti s Prokopčukovým možným zvolením veľké znepokojenie. Skupina amerických senátorov prišla so spoločným vyhlásením, v ktorom vyzvala prezidenta USA Donalda Trumpa a členov valného zhromaždenia Interpolu, aby vystúpili proti Prokopčukovej kandidatúre. Viacerí britskí ministri vyjadrili názor, že zvolenie ruského predstaviteľa by bolo “urážkou obetí chemického útoku v Salisbury.”
