Hneď na úvod sa Charlie Soukup vyjadril o Václavovi Havlovi a iných disidentoch, ktorí po novembri zastávali vysoké funkcie: „Pre mňa bol Václav Havel desaťkrát dôležitejší ako disident. A to by som mohol povedať o všetkých. Tá ich charizma, ten ich prínos bol práve v čase, keď boli nedocenení. Nie v čase, keď sa spojili s mocou. Ale nejako som tušil, že sa to tak môže skončiť.“
Hovoril aj o kľúčovom roku 1968: „Na Václaváku som trávil dni a noci. Okupanti zastrelili chlapca, ktorý robil na ponku vedľa mňa. Pochovávali sme ho v Šárke. Keď sme po týždni prišli do práce, na celopodnikovej demonštrácii sme si odhlasovali, že my všetci muži, učni, dospelí chlapi aj majstri sa nebudeme holiť, kým Rusi neodtiahnu.“ Potom odišli na chmeľ, a keď sa vrátili, tak boli „majstri, robotníci, otcovia od rodín“ oholení. „Vtedy mi došlo, že tu nie je spoločnosť, ktorá by v odpore držala pokope,“ vyhlásil o svojich bývalých kolegoch. Šok z toho, ako rýchlo sa s okupáciou spoločnosť zmierila, ho vraj poznamenal nadosmrti.
Redaktor pripomenul, že Soukupove texty boli o poznanie jedovatejšie ako texty Hutku či Třešňáka, a opýtal sa ho, či sa chcel od nich odlíšiť. „Hutka a Třešňák boli skutoční muzikanti a básnici,“ odpovedal Soukup. Povedal, že chcel hlavne podporovať Jirousa z Plastic People. Pre Plastic People bol aj vo väzbe, z ktorej sa vraj dostal vďaka úspešnej kampani Václava Havla a jeho priateľov, ktorú proti procesu rozpútali v zahraničí. Prepustili ho, pretože na rozdiel od iných nemal vysokú školu.
„Bol som chránené zviera – u väzňov. Do lágra chodil severočeský Průboj. V prílohe tam vychádzal seriál, kde písali o mne a ďalších ľuďoch z undergroundu, že sme špióni CIA, feťáci a vôbec protištátna zberba. To vzbudzovalo najmä u mladistvých kriminálnikov obdiv a rešpekt. Za ten čas ku mne prišli traja väzni a priznali sa, že sú na mňa nasadení ako udavači,“ spomínal Soukup na uznanie, ktoré mal u väzňov.
Teraz žije v Austrálii, kam sa presťahoval za jednou dievčinou. Keď sa s ním rozviedla, mal vraj dve možnosti: samovraždu alebo získať kus zeme niekde v odľahlej krajine, kam by mohol utiecť so svojimi bolesťami. „Rok som musel šetriť, úplne som prestal piť,“ povedal o strastiach, ktoré mal so získavaním pozemku v Novom Južnom Walese.
Celý rozhovor nájdete na webe Aktuálně.cz.
autor: kas
