Stovky protestujúcich v charakteristických žltých výstražných vestách sa začali v ranných hodinách schádzať v blízkosti parížskeho Víťazného oblúka, ktorý bol minulý týždeň epicentrom násilných potýčok s bezpečnostnými zložkami. Tie tentoraz zmobilizovali v celom Francúzsku približne 89.000 svojich príslušníkov – z toho 8000 v samotnom Paríži. Prvýkrát v rámci prebiehajúcej protestnej vlny majú byť nasadené aj obrnené vozidlá žandárstva.
Davy protestujúcich najprv začali pochodovať po triede Avenue des Champs-Élysées smerom k Elyzejskému palácu, sídlu francúzskeho prezidenta. Po tom, ako sa im postavili do cesty policajti, sa niekoľko stoviek z nich pokúsilo zatarasu obísť cez bočné ulice. Polícia na to zareagovala vypustením slzotvorného plynu.
Protestné zhromaždenia sa konajú aj v ďalších častiach Paríža, zatiaľ sú však prevažne pokojné a nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo opakovať násilie a výtržnosti z minulého víkendu.
Parížska polícia v rámci mimoriadnych bezpečnostných opatrení zadržala v súvislosti s protestmi už 343 osôb, uviedla AP. V centre mesta sa tiež vykonáva osobné prehliadky, pričom odoberá novinárom ochranné okuliare či plynové masky, ktoré mali slúžiť na ochranu pred slzotvorným plynom.
Podľa policajného odhadu, ktorý priniesla agentúra AFP, sa v oblasti Avenue des Champs-Élysées zhromaždilo približne 1500 demonštrantov.
Stanice metra v centre mesta sú mimo prevádzky. Zatvorené zostali aj mnohé obchody, zatiaľ čo iné majú zadebnené výklady. Z tých istých dôvodov sú verejnosti neprístupné Eiffelova veža, ako ani Louvre a ďalšie parížske múzeá.
Prísne bezpečnostné opatrenia sú súčasťou snahy francúzskej vlády zabrániť ďalšiemu násiliu počas protivládnych protestov. Počas minulého víkendu demonštranti v Paríži podpaľovali zaparkované autá, rozbíjali výklady a ničili pamiatky. Zranenia utrpelo najmenej 100 ľudí.
Prívrženci hnutia “žltých viest” začali 17. novembra s blokádou ciest, križovatiek, nájazdov na diaľnice či dôležitých objektov alebo veľkoskladov pohonných hmôt, aby takto protestovali proti zvyšovaniu cien benzínu a nafty a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo pripisujú opatreniam prijímaným vládou prezidenta Emmanuela Macrona. Protesty však postupne prerástli do násilností, ktoré sú najhoršie od roku 1968.
