Vyhostenia diplomatov medzi Ruskom a Západom: Ako to vyzeralo tento rok

    0
    Chlapec s ruskou vlajkou sleduje prejav Putina - ilustračná snímka (Autor: TASR)

    TASR prináša chronológiu tohtoročných prípadov vzájomného vyhostenia diplomatov medzi Ruskom a Západom.

    14. marca – Británia sa rozhodla vyhostiť 23 ruských diplomatov, ktorých identifikovali ako nedeklarovaných spravodajských dôstojníkov. Oznámila to britská premiérka Theresa Mayová, ktorá zároveň obvinila Rusko z pokusu o vraždu bývalého špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Išlo o najväčšie takéto vyhostenie diplomatov od čias studenej vojny.

    17. marca – Rusko oznámilo, že recipročne vyhostí 23 britských diplomatov.

    26. marca – Celkovo 14 členských krajín Európskej únie oznámilo, že vyhostí ruských diplomatov v reakcii na útok nervovoparalytickou látkou na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru. Oznámil to predseda Európskej rady Donald Tusk. Tieto krajiny EÚ vyhostia celkovo vyše 30 ruských diplomatov.

    – Spojené štáty oznámili, že vyhostia 60 ruských diplomatov a nariadia zatvoriť ruský konzulát v meste Seattle, a to v reakcii na útok nervovoparalytickou látkou na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru v Británii.

    – Dosiaľ 21 krajín oznámilo, že vyhostí ruských diplomatov: USA (60), Ukrajina (13), Kanada (4), Albánsko (2), Nórsko (1) a členské štáty EÚ: Poľsko, Francúzsko, Nemecko (po štyroch diplomatoch), Česká republika a Litva (3), Španielsko, Holandsko, Taliansko, Dánsko (2) a Estónsko, Lotyšsko, Chorvátsko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Maďarsko (po jednom diplomatovi). Neskôr sa pridala aj Austrália, ktorá vyhostila dvoch diplomatov a Gruzínsko jedného.

    27. marca – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že ruší akreditáciu siedmich pracovníkov ruskej misie pri NATO. Išlo o reakciu na útok na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru.

    29. marca (TASR) – Rusko vyhostí 60 amerických diplomatov a zatvorí americký konzulát v Petrohrade. Takisto vyhostí rovnaký počet diplomatov, koľko ich konkrétne štáty vypovedali späť do Ruska. Oznámil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

    30. marca – Ruské ministerstvo zahraničných vecí informovalo veľvyslancov z väčšiny krajín, ktoré nariadili vypovedanie ruských diplomatov, že rovnaký počet ich diplomatov bol v Rusku označený za neželané osoby. Informovaných bolo týchto 23 krajín: Albánsko, Austrália, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Ukrajina. Rusko ďalej zváži, aké odvetné kroky podnikne voči Belgicku, Čiernej hore, Gruzínsku a Maďarsku.

    19. mája – Dve Rusky, Jekaterinu C. a Anastasju Z., ktorá má i cyperské občianstvo, zadržali v Poľsku s tým, že vykonávali činnosť spojenú s realizáciou záujmov Kremľa a proti poľským historickým záujmom. Obe mali vzápätí vyhostiť z krajiny a zároveň im udeliť niekoľkoročný zákaz vstupu na poľské teritórium. Opatrenie súvisí vraj “s hybridnou vojnou Ruska proti Poľsku”, s propagáciou ruskej verzie dejín a sťaženia poľskej štátnej politiky vzdelávania o histórii.

    11. júla – Grécko oznámilo, že vyhostí dvoch ruských diplomatov a dvom ďalším zakáže vstup na svoje územie. Dôvodom bola skutočnosť, že vykonávali aktivity nezlučiteľné s ich diplomatickým statusom.

    6. augusta – Ruská vláda dala vyhostiť dvoch gréckych diplomatov, čím odpovedala na rovnaký krok Grécka z predošlého mesiaca.

    15. septembra – Holandské orgány oznámili, že pred niekoľkými mesiacmi zadržali a vyhostili z krajiny dvoch predpokladaných ruských špiónov, ktorí sa údajne snažili hackersky preniknúť do švajčiarskeho laboratória vykonávajúceho testy chemických zbraní. Potvrdila to švajčiarska vláda, ktorá si predvolala ruského veľvyslanca, aby mu vyjadrila protest proti “pokusu o útok.

    5. decembra – Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) potvrdil, že došlo k vyhosteniu ruského diplomata zo Slovenskej republiky. Podľa premiéra vykonával aktivity, ktoré už neboli v súlade s tým, ako sa má diplomat na území krajín EÚ a NATO správať. Diplomata vyhostili 22. novembra a Slovensko musel opustiť do 48 hodín.

    6. decembra – Moskva oznámila, že bude  na vyhostenie svojho diplomata zo Slovenska reagovať recipročne.

    - Reklama -