Špecializovaný súd rozhodol, že Kočnerovi predĺži väzbu do 28. apríla 2019, lebo pôvodná sedemmesačná sa mu pomaly končí. Prokurátorka neuviedla, či dôvodom sprísnenia boli lístočky, ktoré posielal exsiskárovi Petrovi Tóthovi, ale potvrdila, že dôvodom tzv. kolúznej väzby je ovplyvňovanie svedkov. Jeho advokát uviedol, že voči rozhodnutiu podali sťažnosť, a tak ešte nie je právoplatné. Vecou sa teraz bude zaoberať Najvyšší súd SR.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta ešte v stredu 12. decembra doručil súdu návrh na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby, v ktorom okrem sprísnenia väzby navrhol aj predĺženie lehoty väzby. Šanta totiž v návrhu uviedol, že podľa nových skutočností sa Kočner z väzenia snažil ovplyvňovať svedkov.
V stredu 19. decembra vyšla v médiách informácia, že Kočner mal prostredníctvom svojho právneho zástupcu posielať tzv. motáky (lístočky) bývalému šéfovi kontrarozviedky SIS Petrovi Tóthovi. Na nich mal mať napísané mená ľudí, ktorých mal nejakým spôsobom presvedčiť, aby mu pomohli dostať sa na slobodu. Podľa anonymného listu, ktorý prišiel viacerým redakciám slovenských médií, malo ísť o mená ako Robert Fico, Robert Kaliňák, Ján Počiatek, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Od bývalého premiéra mal napríklad chcieť, aby presvedčil sudcu Mojmíra Mamojku, ktorý rozhodoval o jeho väzbe, aby konal v jeho prospech. Ten ho ale vo väzení ponechal. Lístočky zaistila NAKA ešte 26. novembra, pričom overené fotokópie mala odstúpiť dozorovému prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry.
Tóth mal údajne lístočky odniesť na políciu v čase, keď vypovedal proti Marianovi Kočnerovi o tom, že údajne pre Kočnera sledoval viacerých slovenských novinárov, medzi ktorými bol aj zavraždený Ján Kuciak. Lístočky tak poukazovali na to, že sa Kočner spoza väzenia snažil ovplyvňovať svedkov, pričom Tóthovi mal motáky adresovať ešte pred tým, ako polícia vykonala raziu na juhu Slovenska, keď zadržali Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka, Zoltána Andruskóa a Alenu Zsuzsovú. Tá mala robiť pre Kočnera tzv. volavku a zháňať o vplyvných ľuďoch diskreditujúce informácie.
Sprísnený režim
Obvineného možno počas výkonu väzby obmedzovať len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva väzba, nemôžu uplatniť, alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu väzby.
„Bez ohľadu na dôvody väzby sú rovnaké práva zaručené všetkým obvineným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, samotný dôvod väzby môže obmedziť len spôsob zabezpečenia týchto práv. V prípade tzv. kolúznej väzby je samotné zaobchádzanie a režim s touto skupinou obvinených prispôsobené dôvodnej obave pôsobenia na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo iného marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie,” objasnil v stredu riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Dodal, že vzhľadom na uvedené pre zabezpečenie týchto dôvodov ide o obmedzenia v zásadách pri ubytovaní obvinených, keď sa obvinení, ktorí sú v kolúznej väzbe, umiestňujú v cele oddelene od ostatných obvinených, rovnako tak oddelene vykonávajú aj ďalšie aktivity. Tiež v prípade kolúznej väzby sa obvinený má právo stýkať s advokátom (nie obhajcom) alebo s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť.
„V rámci práva obvineného na prijatie návštevy najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch hodín, v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru, sa to v prípade obvineného v kolúznej väzbe realizuje iba po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť,” povedal ďalej Baláž.
Pošta
Obvinený v kolúznej väzbe prijíma a odosiela korešpondenciu prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu okrem korešpondencie stanovenej zákonom. „To medzi obvineným a jeho obhajcom, medzi obvineným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky alebo verejným ochrancom práv, medzi obvineným a orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.“
„Rovnako medzi obvineným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv. Ďalej medzi obvineným a medzinárodným orgánom alebo medzinárodnou organizáciou, ktorá podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, je príslušná na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; zaslanú obvinenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu,” dodal Baláž.
Rovnako tak v prípade práva na telefonovanie môže obvinený v kolúznej väzbe telefonovať iba po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní. Predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu sa nevyžaduje na telefonovanie obvineného s obhajcom.
Kauza zmenky
Obvinený Marian K. je vo väzbe v kauze tzv. televíznych zmeniek za takmer 70 miliónov eur. Na Mariana K. a Pavla R. podala TV Markíza trestné oznámenie za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti. Pravosť zmeniek súkromná televízia spochybňuje od začiatku sporu. O väzobnom stíhaní podnikateľa rozhodol 28. júna Najvyšší súd SR. Marian K. sa aktuálne nachádza vo väzení v Banskej Bystrici. Predtým bol vo väzbe v Bratislave a Leopoldove.
