Podľa Netanjahuových vyjadrení pred novinármi, ktoré citovala tlačová agentúra AFP, by mala súčasná koalícia, považovaná za napravicovejšiu v dejinách Izraela, poslúžiť ako “jadro” tej budúcej. “Od voličov žiadame jasný mandát, aby sme naďalej mohli štát Izrael viesť naším vlastným spôsobom,” povedal premiér, stojaci na čele pravicovej strany Likud (Jednota).
Termín volieb koaliční lídri presunuli z novembra na apríl
Podľa údajov izraelských médií, ktoré prevzala agentúra AP, sa parlamentné voľby uskutočnia 9. apríla. Koaliční lídri sa rozhodli pre skorší termín “v mene národnej a rozpočtovej zodpovednosti”, uvádza sa vo vyhlásení hovorcu Likudu. Netanjahu opísal toto rozhodnutie ako “jednomyseľné”.
Voľby do 120-členného Knesetu sa mali pôvodne konať až v novembri. K rozhodnutiu posunúť termín hlasovania došlo po tom, ako sa vládna koalícia nedokázala dohodnúť na legislatíve ohľadne brannej povinnosti ultraortodoxných židov. Netanjahuova vláda sa ocitla v neistote po tom, ako v novembri odstúpil vplyvný minister obrany Avigdor Lieberman, ktorý nesúhlasil s prímerím s palestínskymi militantmi v pásme Gazy. Koalíciu vtedy opustila Liebermanova strana Jisrael bejtejnu (Izrael, náš domov), takže Netanjahuovej koalícii zostala v parlamente len väčšina jediného hlasu.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Netanjahu zostane premiérom
Hlasovanie Knesetu o svojom formálnom rozpustení sa očakáva najbližšiu stredu. Netanjahu je pod nátlakom aj v súvislosti s vyšetrovaním viacerých korupčných káuz. Prieskumy verejnej mienky i napriek tomu naznačujú, že po voľbách zostane premiérom, a podľa niektorých analytikov bude môcť s novým mandátom od voličov lepšie čeliť prípadnému trestnému stíhaniu, uviedla AFP.
