Euro používame na Slovensku 10 rokov: Prvé eurobankovky z našich bankomatov vyberali politici. Tu sú kľúčové momenty, po ktorých koruna skončila

    0
    Na snímke z 1. januára 2009 zľava premiér Robert Fico, guvernér NBS Ivan Šramko a minister financií Ján Počiatek držia v ruke jedny z prvých eurobankoviek na Slovensku (Autor: TASR)

    Krajiny, v ktorých je oficiálnou menou euro, sú spoločne známe ako eurozóna. Európsky parlament (EP) odhlasoval 17. júna 2008 vstup SR do eurozóny od 1. januára 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku. Slovensko slovenskú korunu (Sk) nahradilo eurom ako 16. členská krajina eurozóny.

    Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa zavedenia eura na Slovensku:

    6. júla 2005 – Vláda SR schválila Národný plán zavedenia eura v SR. Materiál definoval konkrétne úlohy pre legislatívu, bankový sektor, verejnú správu, samosprávu, podnikateľskú sféru, informatiku a informovanosť verejnosti.

    28. novembra 2005 – Slovensko vstúpilo do kurzového mechanizmu ERM II, tzv. čakárne na euro, v ktorom krajina musela zotrvať minimálne dva roky pred zavedením spoločnej meny. Kurz slovenskej koruny voči euru bol na základe rozhodnutia ministrov financií eurozóny, Európskej centrálnej banky (ECB) a ministrov a guvernérov Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty, Slovinska a Slovenska stanovený na 38,4550 koruny za euro.

    14. decembra 2005 – Splnomocnencom vlády pre zavedenie eura v SR sa stal Ivan Štefanec, zo svojej funkcie odstúpil 4. júla 2006.

    19. decembra 2006 – Po parlamentných voľbách post splnomocnenca pre euro obsadil dovtedajší hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Igor Barát.

    17. marca 2007 – Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili úpravu stredového kurzu, tzv. centrálnej parity slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Stanovil sa na úrovni 35,4424 koruny za euro, čo znamenalo posilnenie oproti pôvodnej parite o 8,5 %.

    12. decembra 2007 – Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o zavedení eura na Slovensku, tzv. generálny zákon.

    4. januára 2008 – Eurobankovky na predzásobenie peňažného obehu v SR pred prijatím eura si NBS musela zapožičať zo zásob eurosystému, a to z rakúskej Oesterreichische Nationalbank (OeNB). Slovenské euromince razila Mincovňa Kremnica.

    23. januára 2008 – Predstavitelia vlády, zamestnávateľov, zamestnancov a samospráv podpísali Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR.

    30. januára 2008 – Európska komisia (EK) zverejnila vyhodnotenie slovenského konvergentného plánu do roku 2010, z ktorého vyplynulo, že Slovensko musí uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu.

    7. marca 2008 – Ministerstvo financií (MF) SR a NBS spustili prvú vlnu celoplošnej televíznej kampane zameranej na informovanie verejnosti o súvislostiach a termínoch prechodu na spoločnú menu.

    5. apríla 2008 – Minister financií SR Ján Počiatek a guvernér NBS Ivan Šramko zaslali EK a ECB žiadosť, aby zhodnotili plnenie maastrichtských kritérií potrebných na prijatie eura na Slovensku.

    7. mája 2008 – EK dala zelenú vstupu Slovenska do eurozóny 1. januára 2009. Na základe hodnotenia plnenia kritérií odporučila členským krajinám EÚ, aby odsúhlasili zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku.

    28. mája 2008 – Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili druhú úpravu stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Nová centrálna parita slovenskej koruny sa stanovila na úrovni 30,1260 koruny za euro, čo znamenalo jej posilnenie o 17,64 %.

    17. júna 2008 – Európsky parlament (EP) odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny 1. januára 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku.

    20. júna 2008 – Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny.

    8. júla 2008 – Konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 30,1260 SKK/EUR. Dohodli sa na tom ministri financií EÚ v Bruseli. Slovensko tak splnilo posledný formálny krok na svojej ceste k zavedeniu eura 1. januára 2009. Presne 30 dní po stanovení kurzu sa začalo povinné duálne zobrazovanie cien tovarov a služieb, ktoré trvalo až do polovice roka 2010.

    19. augusta 2008 – Mincovňa Kremnica začala sériovú razbu slovenských eurových mincí.

    1. decembra 2008 – Štyridsaťpäť kusov euromincí so slovenskými motívmi na rubovej strane obsahoval štartovací balíček, ktorý si mohli zakúpiť záujemcovia na všetkých poštách, v NBS aj komerčných bankách. Ich celková hodnota bola 16,60 eura alebo 500 Sk. Až do polnoci 31. decembra 2008 sa však tieto mince nesmeli používať na Slovensku ani v zahraničí.

    2. decembra 2008 – Uskutočnil sa posledný prevoz eurobankoviek na Slovensko z Rakúskej centrálnej banky. Celkovo sa priviezlo na Slovensko 188 miliónov kusov eurobankoviek v celkovej hodnote viac ako 7 miliárd eur.

    1. januára 2009 – Počet krajín používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k dovtedajším členom eurozóny pripojila aj Slovenská republika.

    17. januára 2009 – Skončilo sa obdobie duálneho obehu. Jediná mena, ktorou sa na Slovensku od tohto dňa platí, je euro. V peňažnom obehu tak bolo zakázané používať korunové bankovky a mince okrem ich výmeny v NBS a komerčných bankách.

    september 2009 – Post splnomocnenca vlády pre zavedenie eura v SR zanikol.

    30. júna 2010 – Na území SR sa skončilo duálne zobrazovanie cien v korunách aj eurách.

    Väčšina podnikateľov by už euro za slovenskú korunu nevymenila

    Väčšina živnostníkov a firiem (83 %) na Slovensku je spokojná s prijatím európskej meny. Naopak, o nespokojnosti hovorí 15 % oslovených zástupcov podnikov. Až 60 % uviedlo, že euromalo na ich podnikanie pozitívny vplyv. Naopak, necelých 13 % hovorí skôr o prevládajúcom negatívnom vplyve. Ukázal to prieskum, ktorý pre ČSOB pri príležitosti 10. výročia zavedenia eura v SR urobila prieskumná agentúra Datank.

    Podľa prieskumu pri opätovnom rozhodovaní o mene by si väčšina (86 %) podnikateľov, malých, stredných a veľkých firiem opäť vybrala euro. Banka zároveň merala očakávania firiem a podnikateľov na Slovensku. Hoci Index očakávaní firiem (IOF) mierne klesol na 22,9 bodu, aj naďalej signalizuje prevažujúci optimizmus malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem.

    Spokojnosť s ekonomickou situáciou v krajine sa zvýšila, deklarovalo ju 42 % podnikateľov, v porovnaní s 33 % spokojnosťou z úvodu tohto roka. “Nie je prekvapením, že najväčšiu spokojnosť s eurom (85,7 %) vyjadrujú firmy s obratom nad 200.000 eur, no rovnako dôležité je aj to, že spokojnosť prevláda aj v prípade malých firiem a živnostníkov (76,7 %), nakoľko tie tvoria aj najviac pracovných miest na Slovensku,” komentuje výsledky prieskumu Dáša Polláková, manažérka segmentu pre mikro a malé podniky ČSOB.

    Ako hlavný prínos prijatia eura označovali podnikatelia predovšetkým zmazanie kurzových rozdielov a zjednotenie meny, zjednodušenie obchodu a administratívy. Pri otázke, ak by sa malo opätovne rozhodovať o mene, by si v priemere 9 z 10 opýtaných opäť vybrali euro. Viac ako polovica firiem, až 56 % z nich, pritom doteraz nevníma žiadnu slabú stránku prijatia eura.

    Na druhej strane, v priemere 4 z 10 opýtaných hovorili o vnímanom náraste cien a kurzových rozdieloch.  “Rast celkovej cenovej hladiny pred a po zavedení eura sa zatiaľ dramaticky nelíši. V troch rokoch po sebe sme dokonca čelili síce malej, ale predsa len deflácii,” hodnotí hlavný ekonóm banky Marek Gábriš. 

    Spoločná mena euro ako jeden zo symbolov procesu zjednocovania Európy priniesla ako organický doplnok jednotného trhu nové možnosti pre bankové a finančné inštitúcie, ale aj obchodné a priemyselné spoločnosti. Najvyšší predstavitelia 15 členských krajín Európskej únie (EÚ) prijali 16. decembra 1995 na záver svojho 54. samitu komuniké k jednotnej mene. V dokumente sa okrem iného uvádzalo, že tretia fáza hospodárskej a menovej únie sa začne 1. januára 1999 stanovením kurzov na prepočet mien členských štátov vo vzájomnom pomere a v pomere k mene euro. Vrcholná schôdzka EÚ odmietla návrhy členských štátov, ktorými chceli pridať k názvom meny v jednotlivých krajinách termín “euro” (euromarka, eurogulden).

    Tri roky euro existovalo len v bezhotovostnej podobe

    Euro bolo oficiálne zavedené 1. januára 1999 o 00.00 miestneho času. V dôsledku rozdielnych časových pásem bolo Fínsko prvou krajinou s novou menou eurom, Írsko a Portugalsko zas o hodinu zaostali za Nemeckom, Francúzskom a ostatnými štátmi. Tento termín však neznamenal vznik Európskej hospodárskej a menovej únie (EHMÚ), ktorej prvá etapa sa začala už 1. júla 1990 liberalizáciou pohybu kapitálu vo väčšine krajín. Druhá etapa nastala 1. januára 1994 vznikom Európskeho menového inštitútu (EMI), predchodcu Európskej centrálnej banky (ECB). Tretia a posledná etapa prišla o polnoci z 31. decembra 1998 na 1. januára 1999. Európske štáty združené v EHMÚ museli spĺňať základné kritériá pre výšku štátneho dlhu, deficit štátneho rozpočtu a infláciu, nevyhnutnou podmienkou bolo aj členstvo v európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM – exchange rate mechanism).

    Euro má, tak ako ktorákoľvek oficiálna mena, vlastnú menovú politiku, určovanú Európskou centrálnou bankou. Má stanovený menový kurz, čo znamená, že je to mena normálne obchodovateľná na európskom trhu a úročená úrokovou sadzbou. Vo svojich začiatkoch sa nová mena používala v bezhotovostnom platobnom styku v uvedených 11 európskych štátoch, kde sa postupne nahrádzali dovtedy používané bankovky a mince jednotlivých krajín. Tri roky euro existovalo len v bezhotovostnej podobe. Prvé bankovky a mince v hotovostnej podobe boli vydané 1. januára 2002 a začali platiť v 12 krajinách EÚ. Od mája 2001 boli zavádzané nové bankovky eura, aby bolo možné od októbra 2001 vymieňať ich podľa presne stanovených a prepočítaných šesťčíselných koeficientov. Koeficienty vyhlásila 1. januára 1999 Rada Európskej únie pre každú menu zúčastnených krajín. Európska menová jednotka (European Currency Unit – ECU) zanikla 31. decembra 1998 a všetky účty vo všetkých bankách, ktoré obchodovali s ECU, boli prevedené na euro.

    Roy Jenkins oživil nápad jednotnej meny v roku 1977

    Eurobankovky navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži, ktorú vypísali všetky európske centrálne banky. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Eurobankovky sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť.

    Euromince majú spoločnú prednú európsku stranu a zadnú stranu majú národnú, preto je viac podôb každej euromince. Každá členská krajina eurozóny môže vydávať pamätné mince v nominálnej hodnote dvoch eur, ktoré sú zákonným platidlom vo všetkých krajinách eurozóny.

    Úsilie európskych politikov o zavedenie jednotnej meny sa datuje už od 50. rokov minulého storočia a v roku 1991 sa stalo oficiálnou politikou EÚ. Časový plán neexistoval až do roku 1970, keď predstavitelia Európskeho spoločenstva (ES) požiadali bývalého luxemburského premiéra Pierra Wernera o jeho vypracovanie. Tzv. Wernerov plán stanovil desaťročný termín pre zavedenie jednotnej meny (do roku 1980). Plán vtedy odložili pre krízu, ktorú spôsobilo zvýšenie cien ropy v roku 1974. 

    Bývalý prezident Európskej komisie Roy Jenkins oživil nápad jednotnej meny v roku 1977 a rok nato ES pod francúzskym a nemeckým vedením vytvorilo Európsky menový systém so zameraním na novú menu pod názvom ECU (European Currency Unit – európska menová jednotka). Intenzívne prípravy na spoločnú menu sa začali rozpadom komunistického bloku v Európe a zjednotením Nemecka. Predseda Európskej komisie (EK) Jacques Delors, francúzsky prezident Francois Mitterrand a nemecký kancelár Helmut Kohl presadzovali spoločnú menu, pretože ju vnímali ako zavŕšenie jednotného trhu.

    Konkrétne rozmery dostala nová mena 7. februára 1991 v Maastrichte podpisom Zmluvy o Európskej únii a o Hospodárskej a menovej únii. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993. Podľa tejto zmluvy sa národné meny mali nahradiť jednotnou európskou menou pod podmienkou, že príslušné krajiny splnia určité ekonomické kritériá.

     

    - Reklama -