Minister Gajdoš poriadne vytočil politikov povinnou vojenčinou: Mal by odísť do penzie, chýba odbornosť, neschopná SNS, odkazujú

    0
    Peter Gajdoš (Autor: TASR)

    Informácia o celospoločenskej diskusii vyšla v stredu 2. januára. Minister obrany Peter Gajdoš ako dôvod uviedol, že záujem občanov Slovenska o ozbrojené sily nie je taký veľký. „V súčasnosti máme dostatočné množstvo personálu na zabezpečenie plnenia úloh či už v aktívnej službe, alebo zálohách. Ale do budúcnosti, samozrejme, by aj táto alternatíva mohla pripadať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje,“ priznal.

    Rezort chce v súčasnosti zatraktívniť povolanie profesionálneho vojaka zvýšením platov. Nízky záujem o prácu v armáde sa snaží ministerstvo podľa Gajdoša vyriešiť novou koncepciou štátnej služby profesionálnych vojakov, vďaka ktorej by platy profesionálnych vojakov mali v budúcom roku vzrásť až o 40 percent. Chce im dať to, čo im patrí za odvedenú prácu a úsilie. Ministerstvo pritom podľa jeho slov prihliada aj na nebezpečenstvo, ktorému čelia pri plnení operácií a úloh v prospech zaistenia bezpečnosti vo svete a v prospech obrany SR.

    Minister pripustil zavedenie povinnej vojenskej služby, ak by v budúcnosti vznikla potreba doplniť OS SR a bolo by to nevyhnutné z hľadiska obrany krajiny. Vyžadovalo by si to však podľa neho celospoločenskú diskusiu a nemalé investície do zabezpečenia infraštruktúry. Gajdoš tak zrejme reagoval na slová Andreja Danka, ktorý v rozhovore pre TASR uviedol, že zrušenie povinnej vojenčiny bolo nešťastím. Povinná základná vojenčina sa na Slovensku skončila v roku 2005. Počas jej fungovania sa dĺžka služby viackrát menila.

    Pellegrini: Postoj koaličného partnera rešpektujem

    „Slovensko by mohlo mať problém v prípade vzniknutia nejakej krízovej situácie, kde už máme niekoľko generácií, ktoré neabsolvovali základnú vojenskú prípravu. A v prípade potreby, hoci pevne verím, že taká situácia už u nás nenastane, je tu zjavne problém, či by vôbec bola mladá generácia ochotná sa chcieť zúčastniť na nejakých aktivitách na obranu Slovenskej republiky,“ povedal Pellegrini na brífingu, ktorý mal s ministrom financií Petrom Kažimírom. Téma opätovného zavedenia povinnej služby je podľa premiéra na stole už niekoľko rokov.

    „Rešpektujem postoj koaličného partnera, ale počkáme si na to, až budú známe detaily. Ide o zložitú tému, ktorá môže naraziť aj na silný odpor verejnosti a preto je potrebná odborná diskusia a celospoločenská zhoda. Niektoré krajiny majú povinnú vojenskú službu, niektoré ju opätovne zavádzajú, takže musíme o tom diskutovať,“ doplnil následne.

    Hrnčiar: Návrh by som osobne nepodporil

    „Nevidím problém v tom, ako koaličný partner otvára akúkoľvek diskusiu. V tejto chvíli je ale veľmi predčasné hovoriť o tom, akou formou by túto služby chceli zaviesť,“ povedal člen parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, podpredseda parlamentu a poslanec za Most-Híd Andrej Hrnčiar. Dodal, že na to, aby sa k téme vedel vyjadriť, má príliš málo informácií, ale poskytol nám aj vlastný názor na tému. „Osobne by som tento návrh asi nepodporil,“ povedal.

    Galko: Gajdoš by mal odísť do penzie

    Podľa liberálov by mal Peter Gajdoš odísť do penzie, pretože ako riešenie stagnácie o záujem mladých ľudí vstúpiť do ozbrojených síl navrhol zaviesť povinnú vojenčinu.

    „Minister v skutočnosti hovorí, že ak bude málo mladých ľudí, ktorí sú ochotní byť profesionálnymi vojakmi, potom budú povinne vojakmi všetci mladí muži a zadarmo. Lenže tento koncept už v minulosti zlyhal a komunistická armáda bola všetkým možným len nie tým, čím mala byť – bojaschopnou silou, ktorej členovia sú ochotní za vlasť a slobodu položiť život,“ uviedol podpredseda SaS a bývalý minister obrany Ľubomír Galko.

    Dodal, že minister obrany ako vojak by tieto skutočnosti mal vedieť a ak to napriek svojmu profesionálnemu povolaniu nevie, tak by si mal prestať idealizovať časy, keď študoval na vojenskom gymnáziu a následne na vysokej vojenskej škole. 

    Problémy

    „Slovenská republika ako člen NATO nepotrebuje veľkú, demoralizovanú, nebojaschopnú armádu, zloženú z brancov, ktorí sú na vojenčine z donútenia. Primerané platy, dobré sociálne zabezpečenie a moderná technika sú len časťou problému, ktorému čelia OS SR,“ uviedol saskár.

    Podľa neho je ďalším problémom morálna vybavenosť vojakov „A teda ich vzťah k vlasti, k spojencom, k slobode a k demokracii. Tento vzťah formujú významnou mierou politici.“ Na záver konštatoval, že zavedenie povinnej základnej vojenskej služby nevyrieši žiadny z problémov, ktorému čelia ozbrojené sily a ministerstvo obrany, ale sa vytvoria ďalšie. A preto sú liberáli zásadne proti tomu, aby sa povinná vojenčina znovu zavádzala.

    Naď: Je to dôsledok morálnej vyprahnutosti

    „Takto to vyzerá, keď chýba odbornosť. Namiesto toho, aby za tri roky vo vláde dokázali nominanti SNS v rezorte obrany nájsť rozumný spôsob, ako zvýšiť záujem občanov o službu v ozbrojených silách, chce SNS nanútiť mladým ľuďom povinnú vojenskú službu,“ napísal odborník na obranu OĽaNO Jaroslav Naď. Dôvodom, prečo chcú opätovne zaviesť vojenčinu, je podľa Naďa odborná vyprahnutosť a neschopnosť nominantov SNS v rezorte. A preto chcú nanútiť mladým ľuďom, aby opustili svoje rodiny či zamestnania a na vojenčine nezmyselne strácali čas.

    „Aj v mene hnutia môžem prehlásiť, že ak budeme po roku 2020 v koalícii, povinnú vojenskú službu nepodporíme. Namiesto toho budeme dôrazne bojovať proti korupcii v rezorte a za taký sociálny štandard vojačiek a vojakov, aby sme ľudí opäť motivovali k dôležitej službe vlasti,“ napísal na sociálnej sieti.

    Krajniak: Na mieste by bolo dobrovoľníctvo

    Člen branno-bezpečnostného výboru a poslanec za Sme rodina Milan Krajniak uviedol, že by sa určite mala uskutočniť široká odborná diskusia a bude treba hľadať konsenzus širokého politického spektra či spoločnosti. 

    „Ide o závažnú vec. Osobne si ale viem predstaviť možnosť, že by  sa zaviedla nie povinná, ale dobrovoľná vojenčina a ľudia, ktorí by o to prejavili záujem, tak by sa do vojenskej služby dobrovoľne prihlásili,“ konštatoval. Ako protihodnota za ich rozhodnutie by podľa neho mohla byť možnosť, že by im vláda zaplatila štipendium na štúdium na vysokej škole.

    „Ak to však myslia vážne, tak je potrebné o návrhu rokovať a následne by sme zistili, či je takáto možnosť vôbec reálna,“ uzavrel.

    - Reklama -