V komentári, ktorý napísal, tvrdí, že Slováci sa boja populizmu a pripisujú mu čarovné schopnosti, pričom naša spoločnosť je dlhodobo rozdelená na dve časti – tá, ktorá načúvala populistom či zlodejom, a tá, ktorá nie.
„Keď nebol Mečiar, prišiel Fico. Oslabil Fico, objavil sa Kotleba. Ak nebude Kotleba, bude Harabin. Popri nich poskakujú tridsať rokov Slota či Danko. Netreba sa ich báť, ale ani uveriť, že sa stratia. Budú s nami vždy. Dôležité je, aby nedržali kormidlo, a to sa dosiahnuť dá,“ konštatoval.
Dodal, že tradičné strany položil buď pád Radičovej vlády, alebo kauza Gorila, či ich vlastná neschopnosť prísť s novými témami a venovať sa im. Rovnako napísal, že sa nám tu objavuje dôveryhodná alternatíva, aj keď veľmi pomaly, a popri tom rastie.
Odchod z politiky
V texte vysvetlil, prečo sa v roku 2006 rozhodol odísť zo štátnych služieb. V tom čase si myslel, že byť v politike je možnosť, nie povinnosť, ale dnes túto situáciu vidí inak. Dôvod je prostý. „Nemôžu za to iba naše vnútorné problémy – agent ruských záujmov na čele parlamentu a hrozivý rozklad dôvery v štát pod taktovkou Smeru. Trump, brexit, Putinov Krym a Orbán varujú, že skutočná politika sa vrátila do našich životov a do životov našich detí. Nemôžeme nechať politiku ľuďom, ktorých predstavivosť sa končí vymýšľaním korupčných schém alebo veľkolepých tlačoviek o tom, kto ako kradne,“ uviedol.
Podľa jeho slov sa často o politikoch hovorí, že im chýba odvaha a vízia. „Odvaha povedať, že obedy ani vlaky zadarmo nie sú podstatné, a preto nemá význam márniť čas debatou o ich zachovaní či rušení. Hovorme o tom najdôležitejšom. Najvýchodnejšia časť Európskej únie musí pracovať na tom, aby sa nestala najzápadnejšou časťou eurázijskej únie,“ konštatoval.
Podľa Beblavého sme krajina odvážnych novinárov a aktivistov a preto je dôležité, aby sa prestavali bezpečnostné zložky tak, aby každý skutok bol odhalený, ale omnoho dôležitejšie je, aby bol aj potrestaný. Na druhej strane je podľa neho potreba spraviť Slovensko atraktívne pre občanov žijúcich v zahraničí, aby sa do krajiny vrátili a tí, ktorí v nej žijú, aby sa nepresunuli do zahraničia. Chce tak zabrániť tomu, aby sme sa vyhli situácii z Bulharska či Moldavska, kde sa už nerodia deti a mladí ľudia radšej odchádzajú do zahraničia.
Rok neistoty
„Áno, bude to rok neistoty. Nebol ešte taký čas v našej histórii, že sme obmieňali 99 percent najvyšších ústavných činiteľov. Počas pätnástich mesiacov vyberieme štyroch najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta, premiéra, predsedu parlamentu aj predsedu ústavného súdu. S nimi 150 poslancov, 14 ministrov, 12 ústavných sudcov a 14 europoslancov. Môže sa to skončiť veľmi zle, ale aj veľmi dobre,“ vysvetlil s tým, že odvtedy, čo sme sa v roku 1993 stali samostatnou krajinou, tak sa nám päťnásobne zvýšilo HDP.
Naše sebavedomie je však podľa Beblavého na bode mrazu. „Najvyšší čas prestať sa smiať Obamovmu ‚Yes, we can‘ a Merkelovej ‚Wir schaffen das‘. Ich optimizmus je oveľa lepší ako Černomyrdinovo ´Chceli sme to najlepšie, ale skončilo to ako vždy‘,“ uzavrel.
