Donald Trump najprv tvrdil, že chce odísť zo Sýrie. Všetci v USA a v Európe sa na neho zosypali, minister obrany mu rezignoval… A on zrazu hovorí, že chce odísť, ale povedzme nie tak rýchlo. Starý senátor Lindsey Graham ho navštívil a zdôraznil, že prezident vie, že sa nemôže vykašľať na Kurdov. Tak ako to teda je s tým odchádzaním?
Už od počiatku sa uvádzalo, že odsun potrvá až tri mesiace, takže ak teraz Lindsey Graham dokázal celý proces predĺžiť o ďalší mesiac a stačí mu to k spokojnosti, tak sa na veci nič nemení. Teraz už Trump tiež hovorí, že žiadny časový harmonogram odsunu nie je, ale odsúvať sa bude. Ale aj keby odsun trval rok, dva alebo päť, raz aj tak nastane. Sýria sa medzitým nikam nestratí. A drvivá väčšina Sýrčanov, ktorí aj počas vojny zostali, tiež nie. Pokojne si počkajú. Čiže podľa mňa je dôležitá vôľa odísť, ako a kedy sa to dosiahne, je už trochu vedľajšie…
Generál Stanley McChrystal vyhlásil, že kedykoľvek niekde Amerika v posledných 60 rokoch nechala po svojich vojskách prázdny priestor, skončilo sa to tam zle. Je to správne tvrdenie? Inak, John Bolton aj minister zahraničia Pompeo mierili do Turecka… Čo tam chcú s Erdoganom dohodnúť? Ako ďaleko zašlo kurdské pozvanie Asadovi, nech radšej príde on ako Turci?
Generál McChrystal ešte žije? No paráda! A ešte aj hovorí! No, myslím, že cynik by na základe reality povedal, že mnoho krajín na tom bolo naopak oveľa lepšie do chvíle, kým tam Amerika vojensky vstúpila, ale uznávam, že pán generál má právo na názor. Bolo by vtipné sa ho opýtať, či by nebol taký dobrý a neponúkol pre svoje tvrdenie niekoľko príkladov. Napríklad päť. Alebo aspoň tri. Alebo pokojne aj menej.
A čo robia Bolton s Pompeom v Turecku? To nemusí byť len o Kurdoch a dokonca si myslím, že to je o Kurdoch veľmi málo, a ak áno, tak hovoria skôr Turci. Isteže prinajmenšom formálne budú USA pre svojich Kurdov požadovať nejakú záruku „prežitia“, ale potom sa uvidí, čo to bude znamenať v praxi. Pretože sú tu veľké a krajne problematické bilaterálne témy ako turecké tvrdenie, že za tri roky starým prevratom bola CIA, je tu turecká požiadavka, aby USA vydali šéfa islamistickej siete Gülena, je tu americká požiadavka, aby sa Turecko tak nezbližovalo s Ruskom… To len náhodne, určite mi teraz niečo vypadlo z hlavy. Skrátka, Ankara s Washingtonom sa majú o čom „rozprávať“ a hádzať na stôl cenovky za riešenie jednotlivých problémov. Handluje sa tam teraz ostošesť.
Sýrske ľavicové Ľudové obranné jednotky a ich kádrovo prepojené a až doteraz stále Amerikou platené Sýrske demokratické sily naozaj s Damaskom rokujú. A Turecko dáva najavo, že ak práve Damask opätovne prevezme kurdské územia a tamojšia kurdská samospráva sa „integruje“ do sýrskeho štátu, svoju ofenzívu proti Kurdom zruší. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej, ale je jasné, že Kurdi veľa možností na výber nemajú – buď sa vrátia k Sýrii, alebo pôjdu do boja. A budú porazení. Nezabúdajte, že proti nim nestojí len Turecko, ale vlastne aj Sýria, Irak alebo Irán. Napokon, ich situácia by bola len ťažko udržateľná, keby v Sýrii zostalo len tých dvetisíc amerických vojakov…
Dlho sa okolo Sýrie nestalo nič prevratné v štýle „chemický útok“, „západná odpoveď na neho“ a pod. K čomu smeruje vývoj vojny? Americkí analytici píšu, že keď USA odídu, bude to pre Vladimira Putina zlé, pretože Sýria zostane „na bedrách“ len jemu: finančne, pokiaľ ide o obnovu, vojensky, pokiaľ ide o dorazenie Daeša, aj diplomaticky, pokiaľ ide o ambície Turecka či Iránu. Má sa Putin tejto úlohy báť?
Americkí analytici, ktorých názory tu zhustene parafrázujete, patria k tým, ktorí majú všeobecne alergiu pri predstave, že ešte existujú krajiny, ktoré USA nemajú politicky alebo vojensky pod kontrolou, nieto že existujú krajiny, odkiaľ USA vojensky odchádzajú. Nemá zmysel si ich veľmi všímať.
Ale chápem, že odo mňa chcete, aby som vyvracala ich jednotlivé táraniny, tak teda dobre. Do obnovy Sýrie sa už dnes okrem Ruska, Iránu alebo Číny aktívne púšťajú napríklad superbohaté Spojené arabské emiráty, Bahrajn, v závese za nimi sa blížia Saudi. Aj Američania a Západ všeobecne pri tom mohli byť, prinajmenšom podľa štyri roky starých ruských návrhov na „zdieľanú zodpovednosť“ za povojnovú Sýriu, ale odmietli sme to a prenechali túto rolu – a tým i budúci politický vplyv – iným. Naša chyba. To isté platí pre „dorazenie“ Daeša. Je humorné, že si v USA azda niekto naozaj myslí, že bojovať proti terorizmu možno len prostredníctvom ilegálnej vojenskej prítomnosti v nejakej krajine. Ale nech. K pozíciám Daeša na východe Sýrie už dorazili sýrske jednotky, iracké letectvo Daeš bombarduje zo svojej strany, Turecko tiež opakuje, že je pripravené proti Daešu zasiahnuť, ale očividne sa Sýrčanom a Iračanom nesnaží primotať sa do cesty. Potom je tu ešte Irán so svojimi jednotkami. A stále sú tam Kurdi. Skrátka, je hlúposť si myslieť, že Daeš nemožno poraziť bez USA alebo že to všetko zostane na „bedrách“ Ruska. Ako hovorím, je veľa amerických „analytikov“, ktorých názory si vôbec netreba všímať.
Donald Trump a Vladimir Putin Zdroj: TASR
Putin napísal Trumpovi list, v ktorom vyjadruje pripravenosť rokovať. Nie je to zbytočné? Má šancu na zmenu amerického postoja voči rusko-ukrajinskému problému?
Neviem, ale posledné týždne, počas ktorých Trump oznámením odsunu zo Sýrie alebo z Afganistanu akoby odštartoval svoju kampaň pre voľby v roku 2020, naznačujú, že sa v Bielom dome svojím spôsobom osamostatňuje. A začína konečne, po dvoch rokoch, aspoň skúšať raziť to, čo sľuboval dávno pred svojím zvolením. Takže uvidíme, čo všetko z toho ešte vylezie a akých zmien sa dočkáme.
Na Ukrajine sa uskutočnili ďalšie kroky k uctievaniu banderovcov. A ukrajinská ultrapravica sa vydala na pochod ulicami. Sú tieto štruktúry symbolicky „na pochode“ aj k väčšej moci?
Banderu oslavujú pochody s fakľami každý rok, tento rok to bolo prvýkrát ako oficiálny štátny sviatok. Len mi prišlo, že tie pochody boli tento rok predsa len menej početné ako v uplynulých rokoch. Zrejme preto, že Ukrajina je fakt v problémoch. Vezmite si skutočnosť, že ich parlament je poskladaný skôr „vojensky“, aj keď by to – ako v každej inej krajine – asi chcelo, aby tam boli aj ľudia, ktorým ide napríklad o ekonomiku alebo sociálnu situáciu. Chcem povedať, že z antirusizmu sa ľudia nenajedia. A čoraz viac Ukrajincov si to uvedomuje, na Majdan je „hrdých“ už len necelých 28 percent ľudí. A oslavy Banderu do tejto situácie zapadajú – ani z nich sa nikto nenaje. Takže na jednej strane je trápne, ako sa Európa díva bokom, keď Ukrajina oslavuje svojho vojnového zločinca, a na druhej strane je stále jasnejšie, že len s týmito oslavami to už Ukrajina veľmi ďaleko nedotiahne. Majú neustále „plné ústa“ nezávislej Ukrajiny, tak nech konečne skúsia začať tú nezávislú a prosperujúcu Ukrajinu budovať. Zatiaľ len ďalej smerujú ku dnu.
V prieskumoch obľuby kandidátov na prezidenta Ukrajiny poráža Porošenka aj známy televízny komik. K čomu smeruje tamojšia situácia? To súčasného prezidenta nezachráni ani aféra s Kerčským prielivom?
Vladimir Zelenskyj je skvelý stand-up komik, člen vynikajúcej partie zvanej Kvartal 95. Osobne síce netuším, čo všetko môže Ukrajine priniesť ako prezident, ale v tom ich „best of“ tam „hore“ bude ako komik jediný profesionál. Ale je celkom vtipné, že Porošenkov úrad spustil plnú propagandistickú paľbu zo všetkých svojich štátnych orgánov a úradov práve proti Zelenskému a úplne vynecháva Juliju Tymošenkovú, ktorá je hlavnou favoritkou prezidentských volieb. Ako keby si povedali: „S tou sme už aj tak prehrali, tak odstrelíme aspoň toho ďalšieho.“ A to sa do volieb ešte oficiálne ani nezaregistrovali očakávané „ťažké váhy“. Bude to zábava, tie ukrajinské prezidentské voľby. Budem Zelenského sledovať, pretože je bystrý, ostrovtipný, trefný, cynický… Jednoducho ma baví.
Petro Porošenko Zdroj: TASR
Ako ste vnímali aféru so „zlými čínskymi telefónmi“ Huawei? Ide o reálnu hrozbu alebo len komerčný boj v mene amerických firiem?
Ocitli sme sa v období, keď americké firmy potrebujú na svoje prežitie politický tlak, ktorý by poškodil ich lepších a lacnejších konkurentov, aby americké firmy mohli ešte napríklad rok, dva prežiť v kondícii… Čo s tým? Myslím, že vypovedacia hodnota celého škandálu je obrovská. A nie je pre nás, teda pre Západ, nijako lichotivá.
Ale keď to vezmeme všeobecne, tak žijeme v časoch, keď celý internet a mobilné siete sleduje americká NSA a ďalšie tamojšie tajné služby, keď Číňania údajne tiež niečo počúvajú, keď mňa alebo vás počúvajú niektorí oveľa bližší… Všetko je tu a je to reálne. Obrana proti tomu nie je, ak by sa človek nerozhodol odísť niekam do lesov žiť ako úplne sebestačný pustovník. A keď už ma odpočúvajú všetci, tak je mi to skoro jedno. A tak do lesa nepôjdem.
Keď je reč o Islamskom štáte… Vo vianočnom čase sme sa nevyhli západoeurópskym teroristickým útokom. Daeš ako „štát“ je asi vymazaný, ale čo jeho infraštruktúra na verbovanie alebo prepravu teroristov do Európy?
To je klasická záležitosť – Islamský štát sa automaticky hlási ku každému útoku, ktorý sa kde vo svete odohrá, ale netreba to brať ako skutočné spojenie s daným útokom. Daeš si tým len zadarmo získava teroristickú „slávu“. Na druhej strane je jasné, že veľa ľudí v Európe je naštvaných a budú robiť čím ďalej, tým krvavejšie veci. Nazývajme ich pokojne teroristické útoky. Neviem, ako by sa to malo dostať pod kontrolu. A je jasné aj to, že v Európe je veľa skutočných operatívcov Daeša a ďalších skupín, ktorí čakajú na svoju príležitosť. Alebo na povel. Pretože, ruku na srdce, narazenie do davu ľudí autom síce môže vyvolať lokálnu paniku, ale skutočný útok, ktorý by mal nejaký zásadný dosah na chod štátu, to nie je. Tie však určite prídu…
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Podľa mňa to zaujímavo „žije“ v Bielom dome…
