Ide o skupinu ľudí, ktorá vznikla podľa vzoru francúzskych žltých viest, zatiaľ však komunikujú len cez sociálne siete a nazývajú sa Spájači. Prostredníctvom ankiet, ktoré zverejňovali na sociálnych sieťach, zisťovali, aké sú požiadavky obyvateľstva. Tie následne chcú žiadať v pochode, ktorý je naplánovaný na tento víkend v krajských mestách. S informáciou prišiel portál plus7dni.pluska.sk.
„Nie sme politický subjekt ani občianske združenie. Sme otvorené spoločenstvo, bez potreby organizovať sa na báze členskej základne. Sme partia ľudí z rôznych kútov Slovenska, za ktorými nestojí žiadny kapitál ani organizácia,“ uviedli.
Dodali, že známou poslednou kvapkou bolo pre nich drzé rozmrazenie platov poslancov, vďaka ktorému si od nového roka prilepšili o viac ako tisíc eur. Z toho dôvodu sa jeden z členov rozhodol vytvoriť stránku, na ktorej sa ľudí pýtajú, čo ich najviac trápi v našej krajine. Návrhy, ktoré im ľudia posielajú, následne dávajú do verejných ankiet, kde za ne následne hlasujú.
Požiadavky
„Návrhov je toľko, že by sme zahanbili Francúzov! Nám z toho vyplýva, že situácia si nevyžaduje len zmenu v sociálnych otázkach, ale aj zmenu oligarchického systému. Možno na priamu demokraciu,“ konštatujú.
Medzi požiadavky patrí napríklad znovuzmrazenie poslaneckých platov, odchod Miroslava Lajčáka z postu ministra zahraničných vecí, zvýšenie minimálnej mzdy, minimálneho dôchodku, rodičovského príspevku či príspevku ZŤP. Rovnako žiadajú zrušenie nelogického nákupu amerických stíhačiek F-16 alebo obmedzenie zamestnávania cudzincov.
Ako býva zvykom, medzi diskutujúcimi sa našli aj takí, ktorí ich kritizovali a prirovnávali k ruských špiónom. „Našli sa medzi nimi ľudia, ktorí tvrdili, že sme im dali znova nádej! Pretože už prestali veriť všetkému. Iní sa zase pýtajú, ako nás môžu finančne podporiť. Nijako! Nechceme a nepotrebujeme to. Nemáme ani transparentný účet,“ vysvetlili.
Dištanc od politikov
Rovnako uviedli, že nechcú docieliť taký priebeh protestov, ako bol vo Francúzsku, ale chcú, aby mali pokojný charakter. Majú tiež jasný odkaz aj pre politikov. „Chceme ich upozorniť, aby sa ani nepokúšali s nami kontaktovať a priživovať sa na tom, čo robíme! Už ich pár bolo, ale zrozumiteľne sme im vysvetlili, že u nás nemá ktokoľvek s politickou minulosťou či súčasnosťou priestor.“
Spoluprácu odmietajú aj s iniciatívou Za slušné Slovensko, ktoré vzniklo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Vzhľadom na neprehľadnosť a pochybnosti v súvislosti s pozadím tejto organizácie o spolupráci neuvažujeme. Ale v žltých vestách ich radi uvítame. Pristali by im,“ uzavreli.
Protesty žltých viest
Protesty žltých viest sa začali v polovici novembra po tom, ako francúzska vláda chcela zaviesť daň z pohonných hmôt. Následne už bojovali za všetko. Vláda následne pripravila návrh zákona, ktorým chceli obyvateľom Francúzska uľahčiť život – zvýšili minimálnu mzdu na 1600 eur, oslobodili od daní odmeny a trináste platy, rovnako aj príjmy dôchodcov, ktoré nepresahujú 2000 eur. Masové protesty sprevádzali viaceré výtržnosti. Žlté vesty majú podporu až tri štvrtiny obyvateľstva. Celkovo majú 25 požiadaviek od daňového stropu vo výške 25 percent cez výstavbu obydlí pre bezdomovcov až po obmedzenie migrácie.
Žlté vesty získali priaznivcov aj v iných štátoch, ako je Belgicko, Holandsko, Portugalsko, Taiwan, Poľsku a podobne. Napríklad v Egypte sa natoľko boja protestov žltých viest, že obmedzili predaj tejto textílie a je možné ich kúpiť len s úradníckym povolením. Bez neho je obchodovanie s vestami nebezpečnejšie ako s tvrdými drogami.
