Všetkému predchádza dohoda, ktorú prezident Emmanuel Macron podpíše 22. januára s kancelárkou Angelou Merkelovou a ktorá má dať novú vitalitu vzájomným vzťahom, a zvyšku Európskej únie ponúknuť príklad, ako sa tesnejšie integrovať. Obaja štátnici sa stretnú v Aachene, nemeckom meste pri belgických hraniciach, bývalom centre spoločného štátu Franskej ríše.
Dohoda tak nadväzuje na 56 rokov starú Elyzejskú zmluvu. Tá položila základ osi Paríž – Berlín, ktorá formuje európsku integráciu. Na jej základe dnes spoločne zasadajú kabinety oboch krajín. „Úzka spolupráca zahŕňa obranu aj policajné sily,“ dodal Sládek.
„Plánovaná Elyzejská zmluva 2.0 vyzerá na prvý pohľad nemenej ambiciózne. Harmonizuje tiež spoločnú obranu a diplomaciu,“ podotkol redaktor s tým, že podľa niektorých jej kritikov však obchádza podstatné problémy. Nevracia sa napríklad k Macronovým plánom na reformu eurozóny, ktorú po svojom zvolení označil za svoju prioritu.
„Obe krajiny majú v súčasnosti rovnaký problém,“ zdôraznil Sládek. Tým je vraj rozdelenie spoločnosti. Pripomenul, že Francúzsko už deväť týždňov paralyzujú sociálne protesty žltých viest, ľudí neschopných na konci mesiaca platiť zloženky.
Demonštranti so žltými vestami pochodujú počas demonštrácie v Paríži 5. 1. 2019. Zdroj: TASR
Nemecko sa zase ťažko dostáva z boja s imigračnou vlnou. Tá viedla k nárastu nevraživosti aj fyzickým útokom, akým bolo tento týždeň napadnutie politika protisystémovej strany AfD Franka Magnitza.
„Text novej Elyzejskej zmluvy tieto výzvy zhŕňa do vágnych viet o ,potrebe bojovať s populistami‘, ktorými majú autori na mysli všetkých odporcov tradičnej politiky – od amerického prezidenta Trumpa až po talianskeho ministra vnútra Salviniho,“ pokračoval Sládek.
Následne uviedol, že európske protestné strany od francúzskeho Národného frontu po nemeckú AfD majú šancu posilniť svoju pozíciu v májových voľbách do europarlamentu. „Tomu sa snaží Paríž aj Berlín zabrániť. Nová zmluva sľubuje dôkladné vzájomné konzultácie pred každým európskym summitom,“ doplnil s tým, že obe krajiny tak ešte viac ako doteraz ovplyvnia spoločnú úniovú politiku.
Práve v tom vidí redaktor najväčšie riziko. „Pre kritikov Únie to nepochybne bude potvrdenie ich obáv, že pod taktovkou osi Paríž – Berlín eroduje suverenita členských krajín,“ uzavrel.
autor: nab
