Ako uviedla agentúra Reuters, už za Kima bola inštitúcia tlačená do sporu medzi USA a Čínou. Trumpova vláda vyvíjala na banku tlak, aby znížila Číne objem úverov. Na jednej strane upozorňovala na rastúci vplyv Pekingu a na druhej na fakt, že Čína ako druhá najväčia ekonomika sveta financie zo SB v takej miere nepotrebuje.
Koncom minulého roka námestník amerického ministerstva financií David Malpass v Kongrese informoval, že po tlaku Washingtonu banka so znížením objemu úverov pre Čínu súhlasila. Vlani poskytla Číne úvery v objeme 1,8 miliardy USD (1,56 miliardy eur), čo predstavuje pokles takmer o 30 %.
Aj odchod Kima dávajú mnohí analytici do súvislosti s Trumpovým tlakom na vedenie banky, aj keď Kim uviedol, že odchádza zo súkromných dôvodov, nie na nátlak americkej administratívy. Zmena vo vedení SB však teraz dáva Trumpovej vláde možnosť dostať na čelo banky človeka s tvrdším postojom voči Pekingu a otvoriť nový front v obchodnom spore, dodáva Reuters.
Napätie by sa mohlo ešte zvýšiť, ak by sa Svetová banka stala výraznou protiváhou medzinárodným rozvojovým projektom zo strany samotnej Číny. USA už začali tlačiť na jednotlivé vlády, aby poskytli viac informácií, od koho získavajú úvery na svoje rozvojové plány s tým, že infraštruktúrne projekty financované krajinami ako Čína nesú so sebou riziko.
Podľa niektorých analytikov to ale Trump také jednoduché mať nebude, uviedla agentúra AFP. USA sú síce so 16 % najväčším akcionárom Svetovej banky a už 75 rokov platí, že najvyšší post obsadzuje Američan s podporou európskych krajín, ale ako povedal Scott Morris, ktorý v minulosti pôsobil na ministerstve financií USA a spolupracoval so Svetovou bankou, Trump bude musieť vybrať takého kandidáta, ktorý bude mať podporu väčšiny akcionárov.
Už dlhší čas sa pritom z mnohých krajín ozýva, aby inštitúciu riadil niekto, koho krajina služby banky využíva. Navyše, vzhľadom na fakt, že Trump je pre mnohé krajiny “mimoriadne nepopulárny,” dá sa očakávať, že americký kandidát bude mať početných konkurentov.
