Podľa jeho názoru zažívame turbulentné časy, a to nielen v Európe okolo brexitu, ale aj v našej krajine, kde sa Robert Fico snaží uniknúť na ústavný súd. „Nevyrušilo ma, keď sa svojho času Robert Fico rozhodol kandidovať na prezidenta republiky. Nevyrušilo ma, keď sa štylizoval do roly najväčšieho Európana, ktorý ťahá Slovensko do samého jadra európskej integrácie,“ napísal Dzurinda. Dodal, že ho nevyrušila ani informácia, že chce viesť Smer do ďalších parlamentných volieb v roku 2020, pričom sa hodlá znovu stať premiérom.
„Dokonca som sa pristihol pri pocite, že do istej miery mi je takýto drajv aj sympatický,“ uviedol s tým, že jeho snaha ujsť na ústavný súd ho však už vyrušila. A svoj postoj vysvetľuje v štyroch bodoch. Jeden z nich je, že cíti silný potenciálny konflikt záujmov v prípade, ak by sa stal ústavným sudcom, ba dokonca predsedom súdu. Poukázal na to, že máme moc rozdelenú na súdnu, zákonodarnú a výkonnú, ktoré sú všetky nezávislé, pričom vládna aj zákonodarná sú kontrolované súdnou mocou. A na jej vrchole je práve ústavný súd.
„Výsostne legitímnou a veľmi vážnou je preto otázka: ako môže najvyšší predstaviteľ vládnej moci presedlať prakticky kontinuálne z pozície najvyššieho predstaviteľa vládnej moci do pozície najvyššieho predstaviteľa moci, ktorá ho mala po celý čas jeho mandátu (a aj po ňom) kontrolovať,“ pýta sa. Predostrel aj modelovú situáciu, pri ktorej by mohlo dôjsť k možnému konfliktu záujmov – a to vtedy, ak by ústavný súd, ktorého by bol Robert Fico členom, prípadne predsedom, posudzoval zákonnosť návrhov, ktoré predložili jeho vlády.
Cesta do pekla
Druhý dôvod je podľa bývalého predsedu SDKÚ etický. Nemá záujem kádrovať Roberta Fica, ale dodáva, že pre zdravie demokracie je prospešné, ak sa premiér po odchode zo svojej funkcie či z politiky vráti do civilného života. A to bez toho, aby bol krytý talárom a imunitou sudcu. „A naopak, cítim, že by bolo neobyčajne zlým a zdraviu demokracie škodlivým precedensom, keby sa premiér po výkone svojho mandátu, hlasmi poslancov politickej strany, ktorej je stále predsedom, schoval na súd, a to dokonca rovno na ústavný súd, či nebodaj na jeho čelo,“ vysvetlil.
Rovnako ho vyrušujú aj slová niektorých politikov či analytikov, čo hovoria, aby sa Fico poslal na ústavný súd, pretože sa ho tak zbavíme v politike. „Takéto premýšľanie je však nielen krátkozraké (vzhľadom na pôsobnosť Ústavného súdu SR), ale aj neetické a naivné. Skratky a ľahšie cesty vedú spravidla do pekla. Fica je treba poraziť v otvorenom, férovom politickom zápase, nie uspokojiť ho krajne neetickým „appeasementom“, ktorý zaťaží našu krajinu podobným spôsobom ako Mečiarove amnestie,“ konštatoval.
Na záver dodal, že v tejto téme si je istý postojom prezidenta Andreja Kisku, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou Fica za ústavného sudcu nevymenuje. Poukázal na to, že pre hlavu štátu je aktuálna situácia s nominantmi na sudcov ústavného súdu iná výzva ako v prípade upokojenia situácie na ulici, keď na premiérskej stoličke prebehla výmena. „Verím, že prezident Kiska v tejto výzve obstojí. Nerozumiem však, prečo Fico – vedomý si principiálnej pozície prezidenta republiky – do tejto avantúry ide. Ale na túto otázku sa zaiste dozvieme odpoveď už čoskoro,“ uzavrel.
