Strana Sloboda a Solidarita spolu s ďalšími opozičnými poslancami podala zákon o osobitnom odvode na Ústavný súd SR. Prečo je tento návrh podľa vás zlý a ako predpokladáte, že ústavný súd rozhodne?
Zákon je zlý preto, že v konečnom dôsledku nejde o nič iné, len o zvýšenie DPH na potraviny v obchodných reťazcoch, čo sa, pochopiteľne, prejaví v zvýšení cien potravín. Doplatia na to opäť len ľudia a žiaľ, práve tí najchudobnejší. Jeho protiústavnosť tkvie v tom, že zavádza nerovnaké a diskriminačné pravidlá pre rôznych podnikateľov v maloobchode s potravinami, narúša hospodársku súťaž a jeho zdôvodnenie je nedostatočné, aby sme mohli uznať jeho legitimitu.
Toto nie je len môj názor, o protiústavnosti tejto novely hovoria mnohí relevantní právnici. Chcem preto veriť, že ústavný súd, ak ho koalícia nezdevastuje, rozhodne správne a tento odvod sa nestane realitou. Veľa napovie už to, ak ústavný súd uzná náš návrh, aby do svojho konečného rozhodnutia predbežne pozastavil účinnosť osobitného odvodu.
Ďalšia kritika zo strany SaS smeruje opäť voči SNS a to pre dovolenkové bonusy. Vy ste ich nazvali demotivačné a že oberú ľudí o odmeny. SNS obhajuje rekreačné poukazy slovami, že prispejú k cestovnému ruchu na Slovensku a tiež, že ľudia si zaslúžia odpočinok. Nie je to dostatočný argument?
Ten argument nie je len nedostatočný, ale je aj absurdný. Samozrejme, že ak vám zákonom prikážem využívať moje služby, tak mi to pomôže. Otázka je, či je to dobré pre vás a či je to takto správne pre celú spoločnosť. Chcem zdôrazniť, že presne na takýchto direktívach stála centrálne plánovaná ekonomika za socializmu a tá skrachovala. SNS sa teda nič nové nenaučila a nič staré nezabudla. Len opakuje chyby komunistov.
Bonusový a benefitový systém je v každej firme manažérskym nástrojom, ktorý pomáha motivovať ľudí k výkonom, za ktoré sú odmeňovaní. Nastaviť tento systém tak, aby naozaj v danej firme fungoval, je často alchýmiou skúseného personalistu a štát do toho nemá vstupovať. V opačnom prípade nastane absurdný stav. Túto odmenu získajú aj tí zamestnanci, ktorí sú ju nezaslúžia, alebo ju musí ju vyplatiť aj ten zamestnávateľ, ktorý čelí ekonomickým ťažkostiam. Alebo sa môže stať, že firma nahradí obľúbené trináste platy či kvartálne odmeny nariadenými poukážkami, o ktoré ľudia nemajú záujem.
Prezident Kiska pri rekreačných poukazoch upozornil aj na jeho protiústavnosť a zákon vetoval. Zdieľate tento názor?
Aj my v SaS sme na jeho protiústavnosť upozorňovali a bola som veľmi sklamaná, že bolo toto veto aj napriek takým silným argumentom koalíciou prevalcované. Ak dám bokom absurdnosť toho, že štát neprimeraným spôsobom zasahuje do benefitov spoločnosti, čo má byť výsostne internou záležitosťou každého podniku, zavádza sa tu nerovnaké, diskriminačné zaobchádzanie so zamestnancami.
Táto novela totiž vytvorila tri skupiny zamestnancov vo vzťahu k tomuto nároku, a to v závislosti od toho, či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí. Dovolenkové poukazy sú ďalším koaličným nezmyslom, pri ktorom neprestávam žasnúť.
Poslankyňa NR SR za SaS a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Jana Kiššová Zdroj: Archív SaS
Pri osobitnom odvode a pravdepodobne aj pri rekreačných poukazoch sa ukazuje sila a dôležitosť ústavného súdu. Téma ústavných sudcov je posledné dni veľmi živá. Čo si myslíte o kandidatúre Roberta Fica či iných aktívnych politikov? Ako budú hlasovať poslanci SaS pri voľbe ústavných sudcov?
Keď má Robert Fico po krk politiky, nech ide na chatu, a nie na ústavný súd. Robert Fico ako vrcholný člen exekutívy napáchal toľko zla a je naplnený takou nenávisťou, že o jeho nestrannom rozhodovaní na ústavnom súde, teda na vrchole súdnej moci, nemôže byť ani reči.
SaS Roberta Fica nepodporí a aj preto sme za verejnú voľbu, aby bolo občanom jasné, kto túto sabotáž na slovenskú ústavnosť spáchal. Apropo, poslanec Fico je členom môjho výboru. Čo myslíte, koľkokrát sa zúčastnil na jeho rokovaní? Ani raz. Takto Robert Fico pristupuje k svojim povinnostiam poslanca NR SR.
Poslanci nášho klubu majú vytipovaných kandidátov na ústavných sudcov, ale bolo by odo mňa veľmi neprezieravé, keby som ich mená teraz spomenula. To by sme im len poškodili. V takých časoch, žiaľ, žijeme.
Prečo ste za verejnú voľbu sudcov?
Už som to naznačila. V parlamente nehlasujem sama za seba, ale za všetkých občanov, ktorí dali strane SaS mandát, aby ich tam zastupovala. Ľudia, ktorí nám dali do rúk dôveru, majú právo vedieť, ako ich a ich záujmy zastupujeme a ako hlasujeme.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter sa pochválil poklesom nezamestnanosti za december 2018. Napriek tomu je to stále vysoké číslo oproti susedným štátom. V čom je podľa vás problém?
Faktom je, že nezamestnanosť na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách Európskej únie, klesá. Je to spôsobené ekonomicky dobrými časmi. To, že u nás klesá pomalšie ako v okolitých krajinách, je spôsobené tým, že naša vláda nedokáže efektívne využiť ani tieto dobré časy na to, aby sme nezamestnanosť znížili porovnateľne s našimi susedmi.
Dôležitejšie ale ako znižovanie nezamestnanosti, často aj rôznymi zmenami v metodike vyraďovania ľudí z evidencie nezamestnaných, je zvyšovanie zamestnanosti a jej udržateľnosť. Ak totiž štát umelo, napríklad cez dotácie či príspevky, vytvorí nové pracovné miesta, zvýši síce zamestnanosť, no otázkou ostáva, či tento zamestnávateľ dokáže to miesto aj po skončení jeho dotovania udržať. Často chodím po regiónoch, navštevujem rôzne firmy, kde sa práve o tejto udržateľnosti pochybuje.
Mnohí podnikatelia sa vyjadrujú, že keď skončí príspevok, skončí aj zamestnanec. A to hneď, ako skončí ochranná lehota, aby o príspevok neprišiel. Toto nie je zdravé budovanie a zvyšovanie zamestnanosti, ktorým by sa oplatilo chváliť. Kardinálnym problémom dnes ale ostávajú nízke platy. Dnes, v ekonomicky dobrých časoch, nie je najväčším problémom zamestnanosť, ale nedostatok pracovnej sily a nízke platy.
Za posledné desaťročie spravili Ficove vlády zo Slovenska montážnu dielňu a cez obrovské dotácie doslova nakúpili množstvo pracovných miest s nízkou pridanou hodnotou. Niet sa čo čudovať, že platy u nás rastú len pomaly a že mnohí šikovní mladí ľudia zo Slovenska odchádzajú. Nechcú proste pracovať za 700 eur pri páse. Peniaze do vedy a výskumu skončili prevažne v garážových firmách, mozgy odchádzajú a dnes čelíme problému otvorenia trhu pracovníkom z tretích krajín. Tí obsadia nakúpené miesta za peniaze našich daňových poplatníkov.
Počas januárovej schôdze sa bude rokovať aj o novele zákona o cenách potravín z dielne poslancov Mosta-Híd. Aký je váš postoj?
Ďalšia absurdnosť z učebnice direktívne plánovanej ekonomiky. Myslela som si, že takýchto nápadov sa nedožijem, lebo sú zjavne historicky prekonané. Ale, ako vidíte, nie sú. Niektorí si voľkajú v tom, ako fungujúcemu kolesu pridávajú hrany, aby ho vylepšili. Tento návrh, okrem toho, že je škodlivý ako pre obchodníkov a dodávateľov, tak aj pre spotrebiteľov, vracia Slovensko 30 rokov späť, do čias totality.
Tak ešte raz: Ceny v neregulovaných odvetviach, medzi ktoré obchod s potravinami bezpochyby patrí, určuje trh. Nie úradníci ani politici. Jediný, kto má kontrolovať, či nedochádza k zneužívaniu dominantného postavenia, je Protimonopolný úrad, nie ministerstvo pôdohospodárstva. Navyše, táto novela je rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže.
Regulácia obchodných marží bude viesť k tomu, že odvetvie podnikania v obchode s potravinami bude preregulované, budú odrádzať investorov a teda miesto zostrenia konkurencie sa bude posilňovať moc niekoľkých silných hráčov. Z toho „netrčí“ ani vyššia kvalita potravín, ani ich nižšia cena a ani podpora domácej produkcie.
Dôležitou témou na Slovensku sú aj očakávané prezidentské voľby. Prečo sú pre vás dôležité a akým súperom bude Maroš Šefčovič pre Roberta Mistríka? Veríte v Mistríkovo víťazstvo?
Prezidentské voľby sú mimoriadne dôležité, hoci sa sila a pozícia prezidenta často vo vzťahu k možnosti ovplyvňovať pomery v spoločnosti zľahčuje. Prezident má obrovskú moc, hoci tá najpodstatnejšia nevyplýva len z jeho priamych kompetencií. Je to mienkotvorný človek a autorita v spoločnosti, vie otvárať dôležité témy, vytvárať tlak na politikov a, samozrejme, reprezentovať Slovensko a jeho občanov v zahraničí.
Maroš Šefčovič má dlhoročné diplomatické skúsenosti, a tak bude zrejme v diskusiách ťažkým súperom. Dlhé roky však pôsobil v zahraničnej diplomacii, je na míle vzdialený od našich domácich problémov. Oveľa väčší problém je v mojich očiach fakt, že je to kandidát Smeru, teda korupčnej a oligarchami prerastenej strany, ktorá na Slovensko priniesla množstvo zlého. Škandály, korupciu, beztrestnosť vyvolených, mafiánske praktiky a bezbrehé plytvanie.
Nikdy som nezachytila, že by sa Maroš Šefčovič voči niečomu z toho postavil, že by sa postavil na stranu ľudí alebo vyzval svojich súputníkov na vyvodenie zodpovednosti, alebo by sa od niečoho dištancoval. A príležitostí bolo neúrekom. Maroš Šefčovič ako človek zodpovedný v Európskej komisii za energetiku nikdy verejne nekritizoval slovenský regulačný rámec, ktorý zapríčinil, že za vlád Fica ceny elektriny patrili k najvyšším vo V4.
Robert Mistrík je naopak nestranícky občiansky kandidát s mimoriadne silným životným príbehom. Nie je tajomstvom, že bol spoluzakladateľom SaS, z ktorej odišiel. Mala som preto tú česť s ním v tomto krátkom čase spolupracovať a spoznať ho. Je to rodinne založený, slušný a poctivý chlap silných zásad. Nielenže verím, ale aj silno dúfam, že bude naším prezidentom. A dúfam v to nie ako politik, ale ako občan tejto krajiny. Myslím si, že si ho zaslúžime.
