“Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám,” deklaroval Procházka.
Na margo faktu, že sa nedostal na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu kvôli pochybnostiam o jeho integrite, poznamenal, že ho to obohatilo. “O skúsenosť, bez ktorej by som nebol na funkciu ústavného sudcu takto pripravený. Podľa mňa to neznamená doživotný zákaz pôsobiť vo sfére, kde môžem byť užitočný,” myslí si.
Procházka sa nevyhol ani téme parlamentných volieb v marci 2016, po ktorých vstúpil ako predseda strany Sieť do koalície so Smerom-SD, SNS a Mostom-Híd. “Môj odchod z parlamentu bol učebnicovou ukážkou neslávneho konca. Ak by som sa uchádzal o politický mandát, musel by som tejto téme dať relevanciu. Ale dnes sa uchádzam o robotu, o ktorej som presvedčený, že by som ju robil dobre. V mojich ústavnoprávnych postojoch som preukázal plnohodnotnú integritu,” uistil. Otázku, ktoré svoje zlyhania považuje za najväčšie, označil za príliš intímnu. Na výzvu, aby rozvinul svoj vzťah k pravde, povedal, že je to kľúčová a základná hodnota.
Medzi jeho motívy kandidatúry na ÚS zaradil vehementné trvanie na rovnosti pred zákonom. Jednou z kľúčových úloh ÚS je podľa Procházku napomáhať predvídateľnosti práva a právnej istote. “Ešte dôležitejšie ako to, čo ÚS povie, je, aby to hovoril konzistentne,” povedal Procházka s tým, že ako ústavný sudca bude každé svoje rozhodnutie opierať výlučne o text ústavy a pri rozhodovaní bude prihliadať len na odborné argumenty.
