Nemecké úrady sa museli v otázke veku, osobných údajov a štátnej príslušnosti žiadateľov o azyl spoliehať len na to, čo do dokumentov žiadatelia sami uviedli. A to bez ohľadu na to, či boli dáta pravdivé alebo nie. V prvej polovici minulého roka úrady k žiadostiam o azyl v päťdesiatich ôsmich percentách nemali k dispozícii doklady alebo pas.
Často sa tak stáva, že žiadateľ uvedie nižší vek alebo inú národnosť. Žiadostiam mladistvých a neplnoletých alebo občanom štátov, ako sú Sýria, Irak, Irán, Somálsko či Eritrea, úrady skôr vyhovejú. Zjednodušene povedané, azyl v Nemecku získa skôr sedemnásťročný Eritrejčan ako Nigérijčan, ktorý má v skutočnosti štyridsať rokov, píše piatková MF Dnes.
Preto úrady strácajú prehľad o skutočnej identite osôb, o ktorých ďalšom pobyte v Nemecku rozhodujú. Na súvisiace bezpečnostné riziká už dlhší čas upozorňujú okrem iného spolkové krajiny, v ktorých potom títo ľudia žijú.
„Nečestné správanie žiadateľov o azyl so sebou nesie vysoké bezpečnostné riziko pre právny štát,“ varuje minister vnútra a vicepremiér Meklenburska-Predpomoranska Lorenz Caffier. Ostatní ministri vnútra mu dávajú za pravdu, rovnako ako Horst Seehofer. „Doteraz sme s ministerstvom spravodlivosti nedokázali nájsť zhodu. Z hľadiska verejného poriadku však chceme falšovanie údajov v azylovom konaní zastaviť,“ uviedol Seehofer.
Horst Seehofer. Zdroj: TASR
Lenže zmena je v nedohľadne. Aj keď je nemecké ministerstvo vnútra naklonené urobiť ju, naráža na odpor zo strany ministerstva spravodlivosti. To stále zaujíma odmietavý postoj a ako dôvod tohto postoja uvádza len potenciálne vyššiu ochotu žiadateľov pri vlastnej beztrestnosti poukazovať na nepravdivé údaje ostatných. Vlani požiadalo o azyl v Nemecku necelých 186-tisíc ľudí, teda takmer o sedemnásť percent menej než o rok skôr.
autor: nab
