„Od začiatku je o ňu veľký záujem. Využívajú ju nielen osoby, ktoré nemôžu komunikovať telefonicky z dôvodu zdravotného hendikepu, ale aj osoby, ktoré nahlasujú páchanie protiprávnej činnosti. Často ide o obete domáceho násilia alebo ľudí, ktorí nechcú seba alebo iných priviesť do nebezpečenstva, pretože sú bezprostrednými svedkami trestnej činnosti,“ povedala ministerka.
V mnohých prípadoch však podľa rezortu evidujú koordinačné strediská aj neodôvodnené správy. Ako informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR, väčšinou sú to správy odoslané omylom alebo ich obsah nesúvisí s oznamovaním o ohrození života či zdravia. “V mnohých prípadoch sú to aj správy zasielané z dlhej chvíle,” doplnil.
Nepočujúci sú však pri nahlasovaní disciplinovaní a postupujú na základe pokynov operátora, pričom dokážu rýchlo poskytnúť potrebné údaje. Rezort informoval, že na účel optimalizácie komunikácie realizuje sekcia krízového riadenia MV SR v spolupráci so Slovenským zväzom nepočujúcich odbornú prípravu operátorov, keďže sa písomný prejav nepočujúcich líši od prejavu počujúcich.
„Po roku prevádzky možno konštatovať, že napriek tomu, že táto služba ešte nie je využívaná do takej miery ako telefonická služba na linku 112, už teraz splnila svoj účel,” povedala Saková s tým, že pred jej zavedením boli nepočujúci odkázaní na pomoc iných pri kontaktovaní linky.
Rezort vnútra zhrnul aj zásady komunikácie prostredníctvom SMS. Ak je to možné, treba telefonovať. Pri písaní platí zásada vyjadrovať sa stručne a vecne, bez diakritiky. “V SMS opíšte najmä, čo sa stalo a kde presne sa udalosť stala. Ak neviete presnú adresu, čo najpodrobnejšie opíšte miesta, kde sa nachádzate,” vysvetlil rezort. Rovnako platí zásada riadiť sa pokynmi operátora.
Pri čakaní na pomoc odporúča rezort sledovať okolie. Ak počujete sirény alebo vidíte majáky, je dôležité uistiť sa, že záchranárom v pomoci nebránia napríklad zamknuté dvere.