Svet sa dnes zaoberá mocenskou krízou vo Venezuele. Množia sa obvinenia, že lídra opozície Juana Guaidóa inštruujú USA. Na druhej strane, do Venezuely pricestovalo asi 400 ruských vojakov, údajne majú pomôcť Nicolásovi Madurovi udržať moc. Tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol, že by išlo o príslušníkov ruskej armády, a kolujú informácie, že ide o žoldnierov takzvanej Wagner Group. Kto v krajine sleduje aké záujmy?
Maduro chce zostať pri moci ako diktátor, opozícia chce obnovenie ústavnej vlády, Rusko nechce prísť o peniaze a chce podpichovať Ameriku svojou ďalšou (okrem Kuby) mocenskou bázou na západnej pologuli, Amerika a väčšina latinskoamerických krajín, a aj Európa, chcú vo Venezuele obnovenie ústavnej vlády.
Nicolás Maduro Zdroj: TASR
The Wall Street Journal priniesol informáciu, podľa ktorej zavolal americký viceprezident Mike Pence Juanovi Guaidóovi deň pred tým, ako sa predseda venezuelského Národného zhromaždenia vyhlásil za prezidenta krajiny. Pence mal Guaidóovi sľúbiť plnú podporu. Čo si o tom myslíte?
Národné zhromaždenie Venezuely vyhlásilo Madurovo „zvolenie“ za zmanipulované, a teda jeho za uzurpátora; potom sa podľa ústavy úradujúcim prezidentom krajiny stáva predseda Národného zhromaždenia, ktorým je Guaidó. Pence mu povedal, že Trump sa rozhodol Madura nepovažovať za prezidenta, a teda plne uznať Juana Guaidóa a jeho vládu.
Spojené štáty vyzerajú odhodlané venezuelskú krízu vyriešiť. Z odpočinku bol povolaný späť do služby Elliot Abrams, ktorý pomáhal so zahraničnou politikou už Ronaldovi Reaganovi. Očakávate, že sa budú Spojené štáty vo Venezuele ďalej aktívne angažovať?
Áno. Trump nemá príliš veľký záujem venovať sa Sýrii či Afganistanu, ale v rámci politiky „America First“ považuje vlastnú pologuľu za prioritu. Navyše ako problém vidí nielen to, že Madurov režim spolupracoval s Ruskom, ale predovšetkým to, že spolupracoval a bol veľkým spojencom Iránu; ako je známe, Trump nastolil tvrdú politiku voči jeho súčasnému režimu ajatolláhov. Iránska predsunutá pozícia v (Latinskej) Amerike je pre neho neprijateľná.
Elliott Abrams mal v Reaganovej vláde v 80. rokoch 20. storočia na starosti Strednú Ameriku, konkrétne úsilie, aby sa komunistická gerila v Salvádore nedostala k moci a aby bola komunistická vláda sandinistov v Nikarague zvrhnutá. V tom čase to bola pre niektorých kontroverzná politika, ale nakoniec bola úspešná. V Salvadore zavládla demokracia už v polovici 80. rokov, v Nikarague v roku 1990. Abrams bol veľkým kritikom Trumpa; fakt, že si ho teraz Trump povolal do vlády, znamená, že dni Madura sú zrátané.
Vo Venezuele panuje humanitárna kríza, v obchodoch nie sú základné potraviny a hygienické potreby. Ide pritom o krajinu s najväčšími zásobami ropy na svete. Nie je teda skutočne žiaduce, aby súčasný prezident Maduro odišiel?
Už predvčerom bolo neskoro. Venezuela, táto na ropu jedna z najbohatších krajín nielen oboch Amerík, ale aj sveta, bola za vlády socialistických diktátorov Cháveza a Madura totálne zruinovaná a je názorným príkladom príslovia, že keď na Sahare zavediete socializmus, onedlho nastane nedostatok piesku. Venezuela má vyše 31 miliónov obyvateľov, z toho viac ako tri milióny ľudí krajinu opustili a žijú v Kolumbii, Ekvádore, Brazílii a v USA. Madurova vláda je tak aj humanitárnou katastrofou, a ak by zostal pri moci, situácia sa bude aj naďalej zhoršovať a nakoniec by bola invázia ostatných amerických krajín praktickou nevyhnutnosťou.
Nie je fakt, že Juana Guaidóa ako legitímneho prezidenta Venezuely uznalo už viacero krajín vrátane USA, Brazílie alebo Izraela, sám osebe jasným signálom, že medzinárodná komunita si všíma utrpenie tamojších ľudí a že nie je až také dôležité, kto Madura nahradí, ako to, aby bol nahradený?
Guaidó je úradujúci prezident, po odchode Madura budú vypísané demokratické a slobodné voľby a bude zvolený nový riadny prezident.
Juan Guaidó Zdroj: TASR
Je namieste obava, že kríza vo Venezuele opäť prispeje k zhoršeniu vzťahov medzi USA a Ruskom, prípadne EÚ a Ruskom?
To záleží na reakcii Ruska. Ak bude držať Madura pri moci zubami-nechtami a rozhodne sa z Venezuely urobiť miesto konfrontácie podobné Ukrajine, potom áno a nevyhnutne. Ale vzhľadom na to, že Trump vlastne „venoval“ Putinovi Sýriu, zrejme sa domnieva (uvidíme, či naivne, alebo oprávnene), že Vladimir Vladimirovič mu vo Venezuele nebude robiť problémy, Madura si odvezie a urobí z neho vodiča autobusu v Moskve či ešte lepšie – Orenburgu.
Môže svár vyriešiť Bezpečnostná rada OSN?
Nie. Bezpečnostná rada OSN z princípu veci nemôže sama vyriešiť nič, pretože záujmy, postoje a hodnoty jej piatich stálych členov s právom veta sa líšia. Môže však byť medzi nimi diplomatická dohoda, ktorú potom následne BR OSN „posvätí“.
Spojené štáty sa mali dohodnúť s Talibanom na stiahnutí všetkých zahraničných jednotiek z Afganistanu. K odchodu vojsk by malo dôjsť v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov. Ide o blamáž?
Ide o chybu. Je ľudsky pochopiteľné, že obyvatelia Západu už majú Blízkeho a Stredného východu plné zuby a najradšej by o ňom už nikdy nepočuli, ale je ilúziou myslieť si, že keď my necháme niekoho na pokoji, on nechá na pokoji nás. Tá dohoda predpokladá, že Taliban sľúbi a zaistí, že Afganistan sa už nikdy nestane základňou pre al-Káidu či iné teroristické skupiny. Verí tomu niekto? Verí niekto, že Taliban svoj sľub dodrží? Verí niekto Talibanu? Veríte mu vy? Ak áno, vyhľadajte psychiatra.
Dúfam, že rovnako ako v prípade Sýrie Trump modifikuje svoje rozhodnutie a to sťahovanie jednotiek nebude ani chvatné, ani úplné. Že v Afganistane zostane aspoň malá západná sila schopná zabrániť Talibanu ovládnuť celú krajinu a zvrhnúť prozápadnú vládu v Kábule.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
Autor: Marek Korejs
