V minulom rozhovore ste povedali, že európske krajiny hovoria inými jazykmi. Ako sa na svoj výrok dívate teraz v súvislosti s rokovaniami o brexite?
K rokovaniam o brexite by som mohol poznamenať asi toto: je tu výrok slovenského premiéra Pellegriniho, napodiv teda premiéra jednej z nových členských krajín a napriek tomu má logiku, pretože Slovensko má ako jediné z Vyšehradskej štvorky euro a hlási sa akoby do tvrdého jadra Európskej únie alebo chce hrať rolu premianta medzi krajinami Vyšehradskej štvorky. Teda Pellegrini povedal, že Veľká Británia musí odchodom trpieť, aby to ďalšie krajiny demotivovalo k prípadnému odchodu, aby nemali motiváciu.
Hoci to povedal Pellegrini zo Slovenska, ide vlastne o leitmotív, ktorý sa vinul rokovaniami. Koniec koncov rokovania viedol Francúz, jeho prvou zástupkyňou bola Nemka a celé to z Európskeho parlamentu dozoroval Belgičan. Teda všetko krajiny takzvaného tvrdého jadra a myslím, že oni nastražili niekoľko nášľapných pascí, na ktoré britská vláda neomylne stúpila. Tie sklapli a najvážnejšia je poistka, ktorá sa týka hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou. A zdá sa, že Británia úplne nevie ako z toho von.
Práve ste povedali, že ONI nastavili pasce. Tým ONI myslíte Európsku úniu…
Myslím tým Európsku úniu. Myslím tým vyjednávačov Európskej únie.
Často zaznieva, že správanie Európskej únie okolo odchodu Británie je úmyselné, aby si ktorýkoľvek ďalší štát odchod rozmyslel. Je to tak?
Myslím si, že v pozadí je táto úvaha. Nikto to, samozrejme, nepovie nahlas, s výnimkou úprimného slovenského premiéra, ktorý to povedal na plné ústa. Inak som to od nikoho nepočul. Na druhej strane, vlády členských krajín sú pod tlakom ekonomiky a biznisovej sféry, ktorá si želá, aby odchod prebehol hladko a aby obchodné toky s Veľkou Britániou neboli narušené. Nie je to úplne tak, že by európanská ideológia víťazila nad ekonomikou, ale určite ekonomika nevíťazí stopercentne nad ideológiou.
Aké by podľa vás bolo ideálne riešenie? Mala by Európska únia povoliť uzdu, za ktorú drží Britániu, a dovoliť jej predsa len príjemnejší odchod?
Aby som Európsku úniu trochu hájil a nehovoril len, že chcú Británii odchod znepríjemňovať, problém je, že Veľká Británia nikdy nepovedala jasne, aké alternatívne riešenie by navrhovala vo veci spomínanej hranice. Oni len tvrdia, že toto je pre nich neprijateľné, odhlasovali si v Dolnej snemovni, že chcú alternatívne riešenie, ale sami ani nenaznačili, aké by malo byť. Lopta je na strane britskej vlády, pretože ona musí najprv povedať, čo sa jej nepáči, a namiesto toho povedať, čo by chceli. Tým tú loptu zahrá na stranu Európskej únie a tá sa môže buď zatvrdiť a odmietnuť rokovania, alebo sa nad tým zamyslí. Ale kým to Británia neurobí, sama seba drží v riešení, ktoré jej nevyhovuje.
Ako očakávate, že sa veci v Európskej únii zmenia s nadchádzajúcimi májovými voľbami do Európskeho parlamentu? Hovorí sa, že svoju pozíciu posilnia protiúniové strany a tie, ktoré podporujú hájenie vlastných záujmov členských štátov. Aká veľká zmena nás čaká?
Predovšetkým by som nepovedal, že to budú protiúniové strany, ale určite svoju pozíciu posilnia strany, ktoré majú iný názor na podobu európskej integrácie než doterajší hlavný prúd reprezentovaný európskymi ľudovcami a európskymi socialistami predovšetkým. To znamená prúd reprezentovaný menami, ako sú Juncker, Macron, Merkelová a podobne. Určite proti tomu prúdu vznikne silná opozícia a na tom, aká bude silná, bude záležať, či sa jej podarí smerovanie Európskej únie korigovať, alebo pôjde ďalej v zabehaných koľajach. Ja si myslím, že politická krajina Európskeho parlamentu sa výrazne zmení a sú tu veľké šance, že sa výhybka prehodí trochu iným smerom.
Angela Merkelová a Jean-Claude Juncker Zdroj: TASR
Francúzsko a Nemecko podpísali zmluvu o spoločnom partnerstve, ktorá výrazne pozmení podobu spoločnej Európy. Oba štáty majú vystupovať ako jeden celok v obrannej a zahraničnej politike a budú koordinovať svoje postoje v rámci Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Treba pracovať na ďalšom zjednotení Európy?
V ODS sme boli vždy stúpencami viacrýchlostnej Európy. Na jednej strane vnímam, že Francúzsko a Nemecko chcú teraz využiť mocenské vákuum, ktoré vznikne odchodom Veľkej Británie, pracujú na tom a výsledkom je aj táto bilaterálna zmluva. Na druhej strane, ak si Nemecko s Francúzskom chcú zjednotiť dane, armádny systém, ak chcú vystupovať spoločne v zahraničnej politike, my im to, samozrejme, nemôžeme a nechceme zakázať, ale naopak by sme to mali využiť vo svoj vlastný prospech a povedať jasne: Ak to chcete urobiť medzi sebou, tak to urobte, ale nenúťte ostatných, aby vás nasledovali. Nevytvárajte dojem, že skôr či neskôr skončíme v tvrdom jadre a že je to nevyhnutné.
To je vec, ktorú veľa politikov úplne mylne razí, rôzni ľudia typu Kalouska a podobne, že musíme ísť v najrýchlejšom pruhu, sedieť pri spoločnom stole a že nesmieme skončiť niekde na periférii. Na to som v nadsádzke použil tri bonmoty. Jeden je, že keď ide niekto v najrýchlejšom pruhu, často nabúra. Druhý, že keď chce niekto za každú cenu sedieť pri spoločnom stole, môže sa mu stať, že sa na tom stole raz ocitne v podobe jedného z chodov. A tretí je, že keď sa niekomu nepáči alebo má výhrady k bývaniu na periférii, je dobré si uvedomiť, že na periférii býva nezriedka pokojnejšie a bezpečnejšie než v centre.
Takže by som sa vôbec nebál pomalšieho pruhu, vôbec by som sa nebál takzvanej periférie a vôbec by som sa nebál, že niekedy nebudeme sedieť pri spoločnom stole. To je to, čo si my predstavujeme pod pojmom viacrýchlostná Európa. Ak paradoxne táto francúzsko-nemecká zmluva vznik viacrýchlostnej Európy urýchli alebo odštartuje, mali by sme to využiť.
Akú veľkú silu má podľa vás Vyšehradská štvorka? A mala by naďalej držať pokope, aby východné štáty podporovali svoje hodnoty?
Z Vyšehradskej štvorky sa už predsa len stal politický pojem. Začalo sa to veľmi zjednoteným odporom proti umelému pokusu o redistribúciu migrantov, čo boli kvóty, ale pokračuje to ďalej. Zaznamenal som, že premiéri krajín Vyšehradskej štvorky budú spoločne zasadať v Izraeli v druhej polovici februára. Chcú tým dať najavo, že na rozdiel od mnohých iných európskych krajín, kde je vzťah k Izraelu veľmi vlažný a niekde dokonca vyslovene negatívny, má stredná Európa a Vyšehradská štvorka k Izraelu veľmi kladný vzťah a chce tie vzťahy rozvíjať.
Ako vidieť, pokiaľ ide o nejaké nielen vnútropolitické kroky v rámci Európskej únie, ale aj zahraničnopolitické kroky, tak Vyšehradská štvorka sa dokáže konsolidovať. A pripadá mi, že je to dobre, napríklad práve vzhľadom na to, že tu vzniklo francúzsko-nemecké spojenectvo. Ak sa Francúzsko s Nemeckom hodlajú viac prepájať, nevidím dôvod, prečo by sa Vyšehradská štvorka nemala tiež prepájať a spolupracovať.
