Podľa ministra je v súčasnosti nutné sústrediť sa na konkrétne kroky a predovšetkým na pomoc ľuďom. “Ľudia trpia umelo vytvorenou hranicou,” povedal Lajčák na margo administratívnej hraničnej línie medzi Gruzínskom a dvoma odštiepenckými regiónmi Abcházsko a Južné Osetsko.
Prvá požiadavka Gruzínska je, aby sa využil mechanizmus ženevských medzinárodných diskusií a ich praktický mechanizmus na prevenciu incidentov. Lajčák doplnil, že zmienené rokovania existujú už desať rokov, je v nich však “vidieť malé nasadenie aktérov”. Minister podčiarkol nutnosť komunikácie, aby sa nestratil kontakt na občianskej úrovni.
“Očakávajú od nás, že im pomôžeme v tomto smere odblokovať prekážky, ktoré sú umelé, byrokratické alebo teda politické,” doplnil Lajčák.
Rokovania s gruzínskymi najvyššími predstaviteľmi boli podľa jeho slov veľmi triezve a realistické. Gruzínska strana nemá záujem eskalovať situáciu v spore so separatistami podporovanými Ruskom a chcela by ju riešiť. “Na politickej úrovni sa to nejaví ako priechodné, a tak sa chcú sústrediť na konkrétne opatrenia, a to je to, o čo sa snaží aj OBSE,” zhodnotil minister.
V druhý deň svojej návštevy Gruzínska minister Lajčák v hlavnom meste Tbilisi samostatne rokoval so svojím gruzínskym partnerom Davidom Zalkalianim a s najvyššími ústavnými činiteľmi krajiny – predsedom vlády Mamukom Bachtadzem, predsedom parlamentu Iraklim Kobachidzem a prezidentkou Salome Zurabišviliovou.
Stretol sa taktiež s ministerkou pre zmierenie a občiansku rovnosť Ketevan Cichelašviliovou, ktorá má na starosti komunikáciu s oboma odštiepeneckými regiónmi. Počas týchto rozhovorov sa spoločne, podobne ako to bolo na Ukrajine a v Moldavsku, snažili identifikovať, “čo je reálne, aby SR počas svojho ročného predsedníctva v OBSE urobila”. Lajčák cestuje 19. februára do Moskvy, kde bude s tamojšími predstaviteľmi hovoriť o svojich zisteniach z návštev Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska.
Úradujúci predseda OBSE navštívil v pondelok administratívnu líniu v oblasti Odzisi na východe Gruzínska, aby sa tam osobne oboznámil so situáciou. Zároveň sa tam stretol s predstaviteľmi pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM) a oboznámil sa s ich činnosťou.
Päťdňová vojna medzi Gruzínskom a Ruskom o gruzínske regióny Abcházsko a Južné Osetsko z augusta 2008 sa skončila podpisom mierovej dohody medzi vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom a bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Paríž ako predsedajúca krajina EÚ pôsobila v konflikte ako sprostredkovateľ rokovaní. Oba odštiepenecké regióny následne vyhlásili jednostrannú nezávislosť od Gruzínska. Abcházsko a Južné Osetsko ako samostatné štáty uznalo Rusko.
Na území Južného Osetska a Abcházska je stále prítomná ruská armáda. Iba pozdĺž línie kontaktu s Južným Osetskom je 17 ruských základní. Podľa odhadov EUMM je v oboch oblastiach nasadených 5000 ruských vojakov.
