Pripomenul, že Aliancia podporuje stanovisko USA vystúpiť zo zmluvy INF s ohľadom na porušovanie tejto zmluvy zo strany Ruska. “Nemáme z toho radosť najmä preto, že táto zmluva bola poistkou pre bezpečnosť v Európe,” priznal minister.
Metnar dodal, že túto situáciu musia spojenci riešiť spoločne a hľadať nové riešenia pre odzbrojenie a ďalšiu kontrolu zbrojenia. “Z môjho uhla pohľadu je to určitá kríza systému kontroly zbrojenia, a to nie je dobre. Moja výzva bola, že treba hľadať spoločne nové možnosti a nové modely toho, ako zbrojenie kontrolovať,” uviedol.
Dodal, že kontrola zbrojenia nie je len o USA a o Rusku, ale aj o ďalších jadrových mocnostiach, na ktoré sa zmluva INF nevzťahuje.
Podľa jeho slov ak sa Rusko a USA počas nasledujúcich šiestich mesiacov nevrátia k rokovaniam a k obnoveniu zmluvy INF, tá prestane platiť. Pre NATO to bude moment, na ktorý musí zareagovať; Metnar však spresnil, že Aliancia s touto možnosťou počíta a prijíma opatrenia, aby sa spojenci dokázali ubrániť ruským strelám stredného doletu.
“Nikto nechce, aby prepukli nové preteky v zbrojení,” pripomenul Metnar rovnaké slová generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý upozornil, že ak Rusko rozmiestni nové rakety, NATO nebude odpovedať rovnakou mincou.
Metnar zároveň upozornil, že neboli žiadne debaty na ministerskej úrovni o tom, že v prípade nových ruských rakiet budú spojenci túto situáciu riešiť bilaterálne. “Bude sa to riešiť spoločne, na úrovni NATO,” spresnil.
Spojenci sa podľa Metnara v Bruseli venovali aj otázkam vojenskej prítomnosti v Pobaltí – na východnom krídle Aliancie – a prebrali otázku vojenských výdavkov z pohľadu záväzkov, že do roku 2024 navýšia svoje rozpočty na dve percentá HDP. To podľa jeho slov platí – niektoré krajiny to však chcú urobiť už v roku 2022, pričom ČR v roku 2021 bude mať obranný rozpočet vo výške 1,4 percenta HDP a v roku 2024 na úrovni dvoch percent.
Ministri obrany zároveň schválili balík opatrení, ktorý posilní schopnosti Aliancie ochrániť svojich členov a odradiť možných protivníkov. V tomto kontexte odznela požiadavka zreálniť iniciatívu pripravenosti 4×30, čo znamená mať pripravených 30 práporov pozemných síl, 30 vojenských letiek a 30 bojových lodí nasaditeľných do 30 dní od schválenie vojenskej misie.
