Nová inštitúcia má byť nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho úlohou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom. O svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu Národnej rade SR.
Predsedu nového úradu na ochranu oznamovateľov bude voliť Národná rada SR spomedzi dvoch kandidátov vybraných odbornou komisiou zloženou z členov vymenovaných prezidentom SR, vládou SR, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti.
Nový zákon pritom priznáva možnosť ochrany aj pre blízku osobu oznamovateľa, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako samotný whistleblower. Právna norma tiež rozširuje definíciu závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb, čím sa reaguje na vývoj právneho poriadku od účinnosti terajšieho zákona. Ďalšie časti zákona sa týkajú precizovania poskytnutia ochrany v rámci trestného konania, rovnako i zavedenia administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, alebo ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) pred časom oznámil, že nová právna úprava vychádza z aplikačnej praxe od zavedenia zákona účinného od júla 2014. Nové znenie má odstrániť “slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané”.
Predseda vlády tiež špecifikoval, že zákon presne uvádza, pri akých trestných činoch či pri akom type správneho konania dostane oznamovateľ štatút oznamovateľa, na ktorého sa bude vzťahovať ochrana. “V tom období, keď sú nad ním rozprestreté ochranné krídla, nesmie sa nič nekalé diať. Dokonca všetko, čo by chcel zamestnávateľ s človekom robiť, musí si dať odsúhlasiť novovzniknutému úradu,” povedal premiér. Ten zároveň dúfa, že to vytvorí bezpečnejšie prostredie a bude motivovať aj ďalších ľudí, ktorí mali doteraz strach, že im bude ublížené, alebo prídu o svoju prácu.
Nadácia Zastavme korupciu očakáva od zákona nielen účinnejšiu ochranu whistleblowerov, ale aj väčšiu osvetu. Podľa advokátky spolupracujúcej s nadáciou Marianny Leontiev Slováci nie sú ľahostajní voči porušovaniu zákonov a korupčnému správaniu, no málokedy ho nahlásia. “Treba však urobiť všetko preto, aby mali pocit, že nahlasovanie má zmysel. Nielen zlepšiť podmienky na nahlasovanie, ale aj zvýšiť dôveru v inštitúcie, políciu a prokuratúru,” skonštatovala.
