Výskum volebných preferencií a volebného potenciálu ukázal, že Mistríkova podpora, ktorú mu v rámci predchádzajúcich prieskumov voliči vyjadrovali, sa rozložila medzi súčasných najsilnejších uchádzačov – Maroša Šefčoviča, Zuzanu Čaputovú, Štefana Harabina – ale posilnila aj konzervatívnych prezidentských kandidátov, predovšetkým Bélu Bugára, Milana Krajniaka, Františka Mikloška a Ivanu Zuzulu.

Pre zistenie volebného odhadu sa využili metódy takzvaného volebného potenciálu. Výskum volebného potenciálu nevykazuje možný výsledokvolieb, ale ukazuje šance daného subjektu u tzv. zvažujúcich voličov (teda tých, ktorí zvažujú svoju účasť vo voľbách). Ľudia v tomto type výskumu si nevyberajú jednu stranu / hnutie / združenie, ktorému by dali svoj hlas, ale dávajú hlas volebným kandidátom, o ktorých vážne uvažujú. Ide len o hlasy od občanov, ktorí nevylučujú svoju účasť vo voľbách. Súčet vo výskume volebného potenciálu tak nemusí zodpovedať sto percentám.

Optikou volebných preferencií a volebného potenciálu vedie diplomat Maroš Šefčovič (vyhlásené volebné preferencie: 19,8 %, volebný potenciál:26,1 %), ktorému s menším odstupom sekunduje právnička Zuzana Čaputová (volebné preferencie: 18,5 %, má však deklarovaný menší volebný potenciál: 21,2 %). Tretím v poradí je sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin (s nameranou volebnou preferenciou: 15,2 % a volebným potenciálom: 19,8 %).
S veľkým odstupom sa ako štvrtý umiestnil poslanec a podpredseda parlamentu Béla Bugár, ktorý však spolu s poslancom Milanom Krajniakom, bývalým poslancom Františkom Mikloškom a vedcom a predsedom Slovenskej konzervatívnej strany Ivanom Zuzulom patrí k spolu s prvými tromi kandidátmi k najúspešnejším adresátom deklarovanej podpory od pôvodných voličov vedca a prezidentského kandidáta Roberta Mistríka.

Najmenej potenciálnych Mistríkových voličov sa podarilo osloviť exžupanovi Marianovi Kotlebovi, Róbertovi Švecovi, Jurajovi Zábojníkovi a podnikateľke Bohumile Tauchmannovej.
V rámci bleskového výskumu sa zisťovala a zvažovala účasť voličov v blížiacich sa prezidentských voľbách a to vo výške 55,5 %, keď odstúpenie Roberta Mistríka posilnilo silnejšie váhanie voličov týkajúce sa ich účasti vo voľbách novej hlavy štátu.
- Reklama -