streda, 20 októbra, 2021
9.8 C
Bratislava
ÚvodArénaČeský politológ o prezidentských voľbách na Slovensku: Toto všetko môže rozhodnúť v...

Český politológ o prezidentských voľbách na Slovensku: Toto všetko môže rozhodnúť v boji o voliča

 

V prípade kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča je to predovšetkým väzba na stranu a expremiéra Roberta Fica zaťaženého škandálmi, ktorý podľa experta ťahá ľudí okolo seba dole. U Zuzany Čaputovej ide o vratké základy jej náhlej popularity. „Čaputová doslova vyletela v priebehu dvoch-troch posledných februárových týždňov. Jej podpora medzi voličmi je preto len plytko zakotvená,“ hovorí politológ pre český internetový portál.

Krátko pred prvým kolom prezidentských volieb všetko nasvedčuje tomu, že sa do druhého kola dostane Zuzana Čaputová z mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko a Maroš Šefčovič, ktorého nominoval vládny Smer. Ako by ste rozloženie síl a celkovú situáciu okomentovali?

Dôležité bude, či sa niektorý z ďalších kandidátov s vyššou podporou ešte nevzdá pred prvým kolom kandidatúry. Takýto krok by mohol zamiešať rozložením síl. Tretím v prieskumoch so solídnou podporou je Štefan Harabin, bývalý minister spravodlivosti a mimoriadne svojrázna figúra slovenskej politiky. Ak by sa kandidatúry napríklad vzdal predseda extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba, je dosť pravdepodobné, že by sa jeho pomoc mohla presunúť práve k Harabinovi. Kotlebova podpora nie je nízka, podľa prieskumov niekde medzi piatimi a desiatimi percentami. Názorovo sú si podobní. Na Harabinovej intenzívnej kampani je vidieť, že cíti šancu. Demagóg je to veľmi zdatný.

Čo ďalšie faktory?

Dôležité je, samozrejme, aj to, aký rozdiel bude medzi dvoma postupujúcimi kandidátmi po prvom kole. Vyšší náskok pred súperom dáva lepšie šance pre druhé kolo. Prieskumy tiež ukazujú, že sa podpora jednotlivých kandidátov môže rýchlo meniť. Čaputová doslova “vyletela” v priebehu dvoch-troch posledných februárových týždňov, čo je veľmi krátky čas. Jej podpora medzi voličmi je preto len plytko zakotvená.

Rozhodnutosť voličov môže nabúrať negatívna kampaň, ktorá sa proti nej teraz vedie hlavne zo strany niektorých politikov vládneho Smeru a SNS, a ktorá je celkom drsná. Niektoré prieskumy navyše mohli podporu Čaputovej nadhodnotiť. Opatrnosť je na mieste hlavne pri tých, ktoré si zadala jej vlastná strana, a ktoré nepôsobia úplne dôveryhodne.

Súvisí s tým aj to, či obaja predpokladaní adepti pre druhé kolo – teda Čaputová aj Ševčovič – budú schopní dostať “svojich” voličov k urnám. Aké veľké to môže mať dôsledky, ilustruje pohľad do histórie slovenských prezidentských volieb, do roku 2004. Vtedajší hlavný prezidentský favorit Eduard Kukan nepostúpil tesne do druhého kola. Vysvetľovalo sa to okrem iného tým, že sa jeho voliči “šetrili” na druhé kolo.

Ako sa do tejto dynamiky premieta celkový stav slovenskej politiky?

Na prezidentských voľbách je dobre vidieť, že kandidát vnímaný ako 'silne stranícky' je skôr v nevýhode. Bolo to tak už v minulých prezidentských voľbách, keď s výnimkou predsedu Smeru Fica nebol v prvej pätici nikto pevne spojený s nejakou politickou stranou.

Teraz to je dosť podobné. Šancu postúpiť do druhého kola má zase len kandidát najsilnejšej politickej strany, teda Smeru. Smer podporuje podľa prieskumov 20 až 25 percent voličov, čo je solídny základ pre prezidentskú kandidatúru. Samozrejme, aj Kotleba je predsedom strany, ale jeho šanca na druhé kolo je minimálna. To isté platí aj pre predsedu stredopravého Mosta-Híd Bélu Bugára.

Čaputová je síce formálne podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, ale to je, ako ste sám spomenuli, mimoparlamentná strana. Spôsob, akým pred voľbami vystupuje, však rozhodne nemožno označiť za stranícku profiláciu. Nie že by sa od svojej straníckej príslušnosti dištancovala, ale jednoducho s ňou v kampani nepracuje.

Čiastočne ako nestraník sa správa tiež Šefčovič, ktorý nie je členom Smeru. Síce ho navrhli na prezidentského kandidáta poslanci tejto strany, viedol kandidátku v posledných eurovoľbách a strana ho delegovala do Európskej komisie, ale snaží sa vystupovať tak, aby jeho väzba na Smer vyzerala ako veľmi voľná.

Čím sa táto slabosť straníckych kandidátov dá vysvetliť?

Všeobecne platí, že slovenské politické strany nie sú práve populárne. A pri vysoko personalizovaných voľbách, čo prezidentské jednoznačne sú, možno pomerne ľahko budovať vlastný imidž bez väčšej straníckej základne.
Na Slovensku je však dobre vnímať ešte jeden moment. Niektorí kandidáti pochopili prezidentské voľby ako spôsob, ako seba a svoju stranu zviditeľniť pred parlamentnými voľbami, ktoré sú už za rok. Bugár, Kotleba aj kandidát populistického hnutia Sme rodina Milan Krajniak síce nemajú šancu na postup do druhého kola, ale pozvanie do televíznych debát a všeobecne veľký priestor v médiách je niečo, čo sa im veľmi hodí.

Ako si ale vysvetľujete, že pred moratóriom na zverejňovanie prieskumov bola – pokiaľ ide o preferencie – na čele Zuzana Čaputová? Veď je v politike prakticky úplným nováčikom.

Andreja Kisku tiež zvolili za prezidenta bez toho, aby mal za sebou dlhšiu predchádzajúcu politickú kariéru. V zásade to isté sa dá povedať o Robertovi Mistríkovi, ktorý bol dlho jedným z favoritov, kým odstúpil v prospech Čaputovej. Síce kedysi spoluzakladal ŚaS, ale potom s touto stranou dlhé roky nemal nič spoločné.

Ako je na tom vlastne súčasné Slovensko, pokiaľ ide o konfliktnú líniu centrum verzus periféria?

Ak budeme túto líniu chápať etnicky, môžeme vzhľadom na výsledky minulých volieb povedať, že maďarská menšina na južnom Slovensku nemá v obľube Roberta Fica a Smer. U Šefčoviča, ktorý sa predsa len snaží čiastočne od Smeru držať dištanc, sa to nemusí prejaviť až tak výrazne, ale veľkú podporu tu nezíska. Na druhej strane aspoň v prvom kole by som si tipol, že tu príliš úspešná nebude ani Čaputová. Najúspešnejší tu pravdepodobne bude v prvom kole Béla Bugár z Mosta, ktorý má v tomto prostredí jadro svojich voličov.

A ako to vyzerá na slovenskom vidieku?

To je práve prostredie, kde Smer disponuje nadštandardnou podporou. Územne ide hlavne o východné a čiastočne stredné a severné Slovensko. Naopak, veľmi podpriemernú podporu má Smer vo veľkých mestách, ako sú Bratislava alebo Košice a tiež okresy na západnom Slovenskom, v oblastiach, ktoré sú blízko k Rakúsku, čiastočne aj k Česku.

Ide o regióny s vyššou životnou úrovňou, vyššou zamestnanosťou a vzdelaním. Oblasti zjednodušene povedané modernizované. A tu všade bude mať takmer určite nadštandardnú podporu Čaputová.

Vzaté z trochu inej perspektívy: Čaputová je podľa výskumov očakávateľne veľmi populárna u žien. Zaujímavejšie je, že sa k nej neprikláňajú len hodnotovo liberálni ľudia, ale aj niektorí voliči, ktorí sú svojím zázemím skôr konzervatívnejší. Zjavne to súvisí s tým, že ju chápu hlavne ako voľbu proti Robertovi Ficovi a neriešia jej pozitívny názor na adopciu detí homosexuálmi.

Ako do predvolebnej atmosféry zasiahla vlaňajšia vražda novinára Jana Kuciaka?

Nebyť tej vraždy, a predovšetkým následných obrovských demonštrácií a mobilizovania verejnosti, Čaputová by nemala takú veľkú šancu na zvolenie, akú má. Atmosféra posledného roka na Slovensku poškodzuje predovšetkým Smer a diskredituje Roberta Fica a každého, kto je s ním spojený.

Či už je to súčasný premiér Pellegrini, alebo Šefčovič. To je šanca, ktorá otvára priestor pre opozičného prezidentského kandidáta, respektíve kandidátku. Je príznačné, že Čaputová veľa operuje so slovami, ako je “spravodlivosť” alebo “porazíme zlo”.

Ak by Jána Kuciaka nezavraždili, bola by takáto mobilizácia pre Čaputovú oveľa zložitejšia. Tým nechcem povedať, že by nebola možná. Kiska pred piatimi rokmi ukázal, že je možné sa presadiť aj v trochu iných podmienkach.

Výsledok druhého kola, pochopiteľne, ovplyvní, kto sa do neho dostane. Ako ale vidíte prelievanie hlasov od tých voličov, ktorých kandidáti neuspejú v prvom kole? Budú voliči nasledovať ich odporúčania?

To je zložité, pretože tých kandidátov je naozaj veľa a niekedy ich ovplyvňujú dosť špecifické veci. Skúsim to priblížiť na dvoch príkladoch. Niektorí kandidáti majú jasne vyprofilovaný elektorát, ako napríklad predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Jeho podpora ide hlavne od maďarských voličov jeho vlastnej strany. Ak sa teda Bugár po prvom kole vysloví v tom zmysle, že odporučí Čaputovú, veľká časť jeho voličov to asi vypočuje, lebo Smer nemajú radi.

Má to však jeden háčik: vo chvíli, keď toto Bugár urobí, zasadí ďalšiu ranu existujúcej vládnej koalícii, pretože je jej súčasťou. Tá je už teraz v mierne agonickom stave. Takmer by som si tipol, že ak v druhom kole bude Čaputová a Šefčovič, bude Bugár s jasnou výzvou, koho voliť, opatrný.

Podobne politický veterán František Mikloško takmer určite vzhľadom na svoju minulosť nepodporí kandidáta Smeru. U Mikloška je ale otázka, či bude ochotný podporiť Čaputovú, lebo on je autentický reprezentant konzervatívneho katolicizmu, teda iného hodnotového sveta ako ona.

To, čo som spomenul, by ale neplatilo, ak by sa v druhom kole ocitol Šefčovič alebo Čaputová proti Harabinovi. Potom si myslím, že by to bolo oveľa jednoznačnejšie, a to v záujme snahy minimalizovať Harabinovi šance.

Celý rozhovor v češtine TU.

 

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 0 Úmrtí 0 Uzdravení 0 Infikovaných 0 Last updated: 20. októbra 2021 - 03:44 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img