Fellner spomína na Hrnkovho syna Martina: Bol to cestovateľ a inteligentný človek

    0
    Martin Hrnko (Autor: www.bubo.sk)
    Martin Hrnko pre vás pracoval päť rokov. Aký to bol človek?
     
    Poznal som ho veľmi dobre. Nie sme veľká firma, poznám, samozrejme, každého, ale veľmi dôležité pre ten vzťah bolo, že on bol so mnou na prvom zaúčacom zájazde Taliansko-Grécko. U nás to tak funguje, že tí, ktorí sa zaúčajú, si tých učiteľov veľmi vážia. On na mňa vždy spomínal ako na svojho učiteľa, mali sme silný vzťah, cítil som za neho zodpovednosť. Pred Vianocami sme si písali, že by nemal toľko sprevádzať, že by si mal dať oddych, on mi odpísal, že on chce sprevádzať ešte viac, že on sa v tom našiel.
     
    Spomínali ste, že za minulý rok precestoval 317 dní. To je veľmi veľa.
     
    A on ešte sprevádzal klientov, mal to ťažké. Ľudia si zaplatia veľa peňazí za dovolenku a je to veľmi náročné. Tie pobyty sa začínajú o šiestej ráno a končia sa o polnoci. To je neskutočná makačka.  Môže vám meškať lietadlo alebo nie sú také raňajky, aké mali byť,  a toto bolo na ňom obdivuhodné, ako to zvládal a aký bol. A preto chceme spraviť Memoriál Martina Hrnka. Chceme propagovať to, čo Martin vyznával. A to bolo, že čím viac bude sprevádzať, čím viac sa bude vzdelávať, tým bude lepší.
     
    Čiže najaktívnejší sprievodca dostane túto Cenu Martina Hrnka?
     
    Presne tak. Každoročne. 
     
    To bude akcia len vašej cestovnej kancelárie alebo viacerých cestoviek?
     
    Naša. V rámci firmy. Ide o to, aby sme na neho nikdy nezabudli. Už sme na to vyčlenili financie. On bol super chalan, stále som videl, ako sa lepšil. Teraz som videl, ako schudol 20 kilogramov, chodil sa potápať na Veľkonočný ostrov, na Galapágy. Robil veci, ktoré nie sú bežné. Mimochodom, kedysi bol takmer domased. 
     
    A čo ho zmenilo? Túžba po spoznávaní?
     
    Martin bol veľmi inteligentný. Človek si myslí, že keď číta knihy, že všetko vie. Ale cestovanie je o inom, to sa nedá vysvetliť. A Martin to chcel vidieť, zažiť.
     
    Ktorým destináciám sa venoval?
     
    Prešiel celý svet, veľmi dobrý bol na Kanadu. Tam zaučil viacerých sprievodcov. USA, Austrália, Nový Zéland, Čína, v Afrike bol veľmi dobrý, JAR, Namíbia, Keňa, Tanzánia, všade, Mongolsko, na hranici Kazachstanu a Ruska – tam bol opakovane, Singapur… Martin bol jeden z najvšestrannejších ľudí u nás.
     
    Vedeli ste o ňom, že jeho otec je politik, poslanec parlamentu?
     
    Ja som to vedel, ale bol som jeden z mála vo firme. Väčšina sa to dozvedela až včera (v nedeľu 10. 3.). Aj dvojka v kancelárii o tom nevedel.
     
    Ani on to neriešil?
     
    Vôbec, on bol naozaj super chalan, on chcel dokázať zlepšovať sa sám pred sebou. Martin prešiel vyše tridsať krajín za rok, vyše sto krajín celkovo.
     
    Venoval sa umeniu, architektúre. Pomáhalo mu to v práci?
     
    Určite áno. Človek v cestovke musí tým žiť, musí mať rád umenie. Už pri tej prvej ceste v Grécku som videl, aké referáty mal pripravené a to bolo fantastické na začiatočníka.
     
    Po troch mesiacoch dovolenky v Južnej Afrike sa vydal na cestu do Kene za kmeňom Samburu. Prečo? Čo o tej ceste viete?
     
    To je to, že on necestoval ako obyčajný sprievodcovia do Nairobi, ale Samburu už je špecialita. On mieril do národného parku Samburu. 
     
    Vedeli ste niečo o podrobnostiach letu, prečo cestoval s mamou a sestrou?
     
    Nie. Mal voľno, vedel som o jeho poslednom zájazde, ktorý odletel domov, ďalší sa začína 18. marca. Tam mal ísť s jednou sprievodkyňou, ktorá vedela, že pôjde s mamou a sestrou. On si to riešil všetko sám.
     
    Aj keď nešťastie išlo mimo vašej cestovnej kancelárie, zažili ste niečo podobné?
     
    Pád lietadla sme zažili prvýkrát a ja dúfam, že posledný. Letecká doprava je najbezpečnejšia na svete. Chcel by som kondolovať pozostalým, všetkým tým, ktorí mali Martina radi a ja sľubujem, že spravím všetko pre to, aby sa na neho ako na človeka nezabudlo.
     
    - Reklama -