Okrem toho, rozhodnutie britských poslancov o posune termínu pre vystúpenie z bloku na 30. júna musí ešte schváliť EÚ. No aj za predpokladu, že sa Britom podarí “kúpiť” si čas”, bude to úkor predĺženia neistoty pre podniky a spotrebiteľov. Ostrovné firmy pritom už dlhšie odkladajú investičné rozhodnutia a je pravdepodobné, že dôjde k ďalším odkladom.
Helen Dickinsonová, vedúca britského konzorcia maloobchodníkov (BRC) uvítala, že poslanci odmietli odchod bez dohody. Ale upozornila, že to stále zostáva jednou z možností, ak sa nedokážu dohodnúť na ničom inom.
“Podniky čelia rastúcim nákladom s každým ďalším dňom, pretože sa snažia eliminovať dôsledky odchodu bez dohody.”
Centrálna banka (Bank of England, BoE) už zhoršila prognózu podnikových investícií. Najnovšie tak očakáva ich pokles o 2,75 % v roku 2019, namiesto rastu o 2 % pri predchádzajúcej predpovedi.
Jonathan Haskel, člen Menového výboru BoE tento týždeň varoval, že akýkoľvek odklad brexitu zachová súčasnú úroveň neistoty, a to povedie k ďalšiemu znižovaniu výdavkov.
Odklad brexitu, aj keď by sa Británia vďaka nemu zatiaľ vyhla najhoršiemu scenáru, tak nie je takou dobrou správou pre ekonomiku, ktorá v posledných štvrťrokoch zápasila o udržanie rastu. Posun termínu ešte viac skreše podnikové investície, keďže firmy pri plánovaní musia stále počítať aj s najhorším scenárom.
Aj premiérka Theresa Mayová uznala, že predĺženie termínu „nevyrieši problémy, ktorým čelíme“.
Niektorí investori už preto nečakajú na jasnejší výsledok. Nissan minulý mesiac oznámil, že zrušil plány na výrobu nového modelu v Británii. A odôvodnil to neistotu okolo brexitu. A niektoré z najväčších svetových bánk už načrtli svoje plány na presun niekoľko tisíc zamestnancov do miest, ako sú Paríž, Dublin a Madrid.
Existuje však aj jedna dobrá stránka odkladu. Analytici Goldman Sachs Group hovoria, že predĺženie termínu na odchod bol dobrou správou pre libru, pretože otvára dvere k užšiemu vzťahu Londýna s EÚ.
No bez ohľadu na tento fakt, väčšina škôd spôsobených brexitom môže byť nezvratná. Gertjan Vlieghe z BoE upozornil, že referendum o brexite v júni 2016 už stálo Spojené kráľovstvo približne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s tým, aký by bol, keby Briti hlasovala za zotrvanie v Únii.
To je asi 40 miliárd libier (46,83 miliardy eur) ročne, alebo asi 800 miliónov libier týždenne, dodal. Stúpenci brexitu pritom v kampani pred referendom tvrdili, že po odchode z EÚ a zastavení príspevkov Bruselu bude mať Británia 350 miliónov GBP týždenne pre zdravotníctvo.
Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť Spojeného kráľovstva v stredu (13. 3.) znížil prognózu hospodárskeho rastu na 1,2 % v roku 2019 z predchádzajúcich 1,6 %.
Vlieghe vo februári odmietol argumenty niektorých zákonodarcov, že neriadený brexit bez dohody 29. marca by podnikom poskytol istotu. Podľa neho existuje len jediný spôsob, ako upokojiť firmy. A to, “povedať im, k akým zmenám dôjde a dať im niekoľko rokov, aby sa na ne pripravili”.
