Prebehol katastrofálny útok na Novom Zélande. Veľmi jednoducho povedané: Kde to podľa vás vzniklo a bolo to reakciou na iné zlo? Niektorí ľudia majú pocit, že sme s islamom „vo vojne“, ktorej je toto súčasťou. Dá sa to tak vnímať? Čo to bolo za zvesti o tom, že atentátnik, zarytý antiislamista, bol v Turecku či Pakistane?
Kto vidí do hlavy fanatikovi? A je jedno, či je to fanatik islamský alebo protiislamský. Fakt neviem odpovedať na otázku, či ten austrálsky terorista „len na niečo reagoval“ alebo nie. Napokon, skoro všetko v živote je predsa nejaká „reakcia na niečo“. S tým súvisia aj tie jeho zahraničné cesty. Ak tomu dobre rozumiem, svedomito obchádzal skoro celý svet, aby pobudol na miestach konfliktov kresťanov s moslimami, respektíve osmanským Tureckom, a nasával „atmosféru“ alebo také niečo. Už to samo osebe je veľmi podivné, nezvyklé. Myslím, že nám psychiatri o dotyčnom ešte niečo vysvetlia. Teda, ak nebudú scenzurovaní… Mimochodom, terorista mal medzi znakmi na svojej zbrani aj symboly ukrajinských náckov z Azova. Fakt zvláštne.
A či sme vo vojne s islamom? Tak si predsa vybavte, že už George Bush pri invázii do Iraku hovoril o križiackej výprave, jeden z jeho generálov sa vystatoval, že „náš Boh je väčší než ten ich“ a podobne. Čiže áno, prinajmenšom niektorí ľudia vrátane politikov možno nejakú svoju súkromnú vojnu proti islamu vedú, ale nemyslím si, že sme naozaj „vo vojne“ s islamom. Pretože ak by to bola pravda, už by sa na nás hrnulo jeden a pol miliardy ľudí a to sa akosi nedeje. My sa síce vojensky hrnieme do moslimských krajín, ale prinajmenšom zatiaľ nám to nijako adekvátne nevracajú. Možno sme vo vojne s terorizmom, a tým sa obvykle myslí len ten islamský, ale tiež to neplatí do dôsledkov, pretože niekedy sa nám tí teroristi pre zmenu hodia, ako to bolo po osem rokov vojny v Sýrii, keď sme ich vyzbrojovali, financovali a využívali ako svoju predĺženú ruku na zvrhnutie Asadovho režimu… Takže asi nie, v žiadnej vojne s islamom nie sme.
Turecký prezident Erdogan sa do toho na vlne útoku „obul“: že vraj to bolo sprisahanie proti islamu a dokonca Austrálčanom a Novozélanďanom nepekne pripomenul bitku pri Gallipoli. Robí Erdogan len volebnú kampaň alebo ide o jeho stupňovanú nechuť k Západu?
Recep Erdogan súperí so saudskými vladármi o to, kto sa stane „lídrom“ sunnitského moslimského sveta, čo je titul, ktorý nemožno nijako definovať alebo kvantifikovať, pretože islamský svet je natoľko pestrý a rôznorodý, že ani žiadneho lídra mať nemôže. Ale Erdogan sa hlasno stavia za Palestínčanov, za moslimov v Európe, za čokoľvek, čo mu môže nahrať politické body v islamskom svete. Robí to dôsledne, a tak by ma prekvapilo, keby teroristický masaker na Novom Zélande nevyužil.
Napokon, americkí protitrumpovskí bojovníci predsa takisto hneď vyskočili a v hojných počtoch začali obviňovať z masakra Trumpa a jeho „oživovanie bieleho nacionalizmu“. Západné vlády ten istý masaker využívajú naopak na prehlbovanie cenzúry nepohodlných názorov, slobodu prejavu – konkrétne schvaľovanie masakra – hodlá trestať aj náš Hamáček… Chcem povedať, že Erdogan rozhodne nie je sám, kto masaker nejako využíva. A k tomu si pripočítajte napríklad to nesmierne nadšenie, ktoré okolo masakra zavládlo na izraelských sociálnych sieťach, o čom sa však u nás taktne mlčí, rovnako z politických dôvodov… Ale zatiaľ to nevyzerá na to, že by Nový Zéland alebo Turecko kráčali v stopách Georgea Busha a využili teroristický útok na falošnú zámienku na inváziu proti zvrchovanému štátu, takže tentoraz je to zatiaľ „stále dobré“…
Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR
Prezident Zeman bez ohľadu na čokoľvek pri svojom putovaní po českých regiónoch povedal, že Turecko bolo de facto spojencom Islamského štátu. Do akej miery mal pravdu? A druhá vec: Chcelo by sa vám teraz na mieste Andreja Babiša ísť na blízku plánovanú cestu do Turecka? Ohrozil povedzme Zeman rokovanie o vydaní českých občanov Farkasa a Všelichovej?
Predpokladám, že turecká ambasáda u nás už Zemanove zjednodušene čierno-biele názory na Blízky východ a islam pozná, a tak ich to nevykoľají až tak, aby pre to burcovali celú Ankaru uprostred noci. Ak by sme kývli na jeho tvrdenie, tak, samozrejme, áno, Turecko – prinajmenšom časť sýrskej vojny – s Islamským štátom prinajmenšom obchodovalo, čím mu zaisťovalo prísun peňazí. A niektoré analýzy ukazujú, že s ropou, ktorú Daeš nakradol v Sýrii, obchodovali rovno príslušníci Erdoganovej rodiny. Ale ak povieme A, tak by sme mali dodať aj B. Teda, že Daeš vznikol v americkom zajateckom tábore v Iraku, že ho USA cielene používali ako nástroj na presadzovanie svojich cieľov v Iraku a neskôr aj v Sýrii, v poslednom čase sa množia správy, že si vybraných teroristov Daeša prevážajú na „ďalšie použitie“ do Afganistanu… Skrátka, že USA – a tým aj Západ ako taký – boli (znovu, prinajmenšom časť vojny) spojencami Islamského štátu. A keď USA tvrdia, že ich ilegálnu okupáciu východu Sýrie ospravedlňuje práve „boj proti Daešu“, fakticky tým priznávajú, že Daeš potrebujú. Ako partnera, ako zámienku na okupáciu. Ak bude Daeš porazený, budeme si musieť vymyslieť novú zámienku… Skrátka, spojencom Daeša bol alebo je kdekto. Z rôznych dôvodov, za rôznych podmienok, ale to na fakte nič nemení. Vypichovať z tejto „partie“ len Turecko je účelové.
Netuším, či to nejako ovplyvní Babišovu cestu do Turecka. Osobne by som si tipla, že skôr nie, pretože Erdogana nepovažujem za žiadneho fanatika, ale za výsostného pragmatika, ktorý jasne razí svoju politiku a do islamu sa len „zahaľuje“ kvôli politickým bodom. A to isté zrejme bude platiť aj pre kauzu Všelichová – Farkas: ak ich budú chcieť vydať, tak ich vydajú. Možno ich vydajú, ak ponúkneme adekvátnu protihodnotu, ktorá ich zaujme. Nejaké podivné rozprávky ovčej babičky v podaní pána Zemana na tom veľa nezmenia.
Taliansko sa rozhodlo požiadať o členstvo v čínskom projekte novej Hodvábnej cesty. Slovami českých bojovníkov za práva Tibetu: Je talianska vláda banda čínskych agentov, ktorí pošliapavajú ľudské práva? Aké vážne rozhodnutie to môže byť?
Naši bojovníci za slobodu Tibetu nebojujú za slobodu iných podobných území, a že ich vo svete je, takže súdim, že ich srdce „plápolá“ silne výberovo a na slobodu ako takú zvysoka kašlú. Ale to je ich problém.
Jasné, ak Taliansko budúci týždeň naozaj „podpíše“ Hodvábnu cestu, bude to kvalitatívne úplne nový krok, pretože to urobí ako vôbec prvý štát skupiny G7. Počkajme si, ako to naozaj nakoniec dopadne. USA sú z toho už pár nedieľ dosť hysterické a vyhrážajú sa do Ríma všetkým možným aj nemožným. Ale na druhej strane platí, že zatiaľ žiadny členský štát EÚ len na „prostú americkú žiadosť“ nezrušil ani siete od Huawei, takže sme svedkami politických zmien a politickej rovnováhy v priamom prenose… Ako som už párkrát povedala, žijeme fakt v zaujímavých časoch.
V českom parlamente lobujú Piráti za tzv. Magnitského zákon, ktorý by uvaľoval na Rusko sankcie za porušovanie ľudských práv. Čiže nie za Ukrajinu, ale za to, čo sa českým liberálom na Rusku bežne „nepáči“. Je to krok správnym smerom?
A ako som už povedala azda minule, naši Piráti sú klasickou neoliberálnou stranou, akých tu už pár máme. Je to smola, pretože sľubovali „nový vietor“ a namiesto toho prinášajú len klasický smrad, čo tu čucháme už pekných pár rokov. Jasné, tak nech idú podľa hesla „americký rusofób náš vzor“ do toho. Ale problém je v tom, že tie svoje sankcie musia vymyslieť tak, aby si to v Rusku aspoň všimli… Po všetkých tých rokoch sankcií z USA a EÚ, po ktorých Rusko len posilnilo domácu produkciu aj svoj vplyv na medzinárodnej scéne, musia českí Piráti prísť s niečím naozaj výnimočným, aby ten brutálny divoký neľudskoprávny ruský medveď ich ľudskoprávne zanietenie vôbec zaznamenal…
Bezprostredným dôvodom na vylúčenie Klausa ml. z ODS bola metafora, že Česko slepo preberá toľko Bruselom nariadenej legislatívy, že je ako „židovský výbor“ za nacizmu, keď sa snažil spomaľovať transporty – ale rovnako nakoniec všetci odišli. Je takéto prirovnanie namieste? A čo konštatovanie, že tak ako Macron mal aj Hitler predstavu o usporiadaní celej Európy?
No, ja neviem, ale už dlho si uťahujem z každého, kto siaha po metaforách z druhej svetovej vojny a nacizmu, pretože je to svojím spôsobom plánované ukončenie akejkoľvek prípadnej diskusie. Pritom mám pocit, že pán Klaus mladší prestreľoval akoby zámerne, určite sa totiž dali nájsť paralely, ktoré by nevyvolali toľko kriku. Ale on išiel vedome udierať „klinec po hlavičke“, akoby vedel, ako to všetko dopadne, a akoby kalkuloval s rolou „mučeníka“, ktorú získa. Osobne s ním paradoxne veľmi často súhlasím v opise súčasnej situácie, diskutovala by som s ním síce o tom, ako sme došli tam, kde sme, a kadiaľ ďalej, ale… Takže mu prajem, aby neprekalkuloval a dosiahol to, čo si naplánoval, už keď kandidoval za ODS. Musel predsa vedieť, s kým má tú česť a že to nemôže byť nadlho, nie?
Václav Klaus mladší. Zdroj: Daniela Černá
Len tak na okraj: Ako pokračuje diplomatický rozmer vraždy saudského novinára Chášukdžího? Malo to pre Saudov a ich princa nejaké reálne dôsledky alebo to bola len hra pre médiá?
Jasné, že je všetko v „pohode“. Veď Saudi so svojimi tonami petrodolárov sú našimi dôležitými spojencami. Šéfuje im síce vrah, ale je náš. Iste, americký Senát síce odhlasoval ukončenie americkej pomoci Saudom pri agresii proti Jemenu, ale to nie je to isté ako napríklad prerušenie vzťahov a uvalenie sankcií. To je len niečo ako „my vám už ďalej nebudeme pomáhať vraždiť ľudí“. Preboha, to predsa nemali robiť už od samého začiatku! A Trump oznámil, že ten zákon bude aj tak vetovať, pretože pomáhať Saudom vraždiť Jemenčanov – a mať za to možnosť predávať im ďalej zbrane za miliardy – je to najdôležitejšie na svete. A Nemecko pozastavilo pre Chášukdžího vraždu predaj zbraní Saudom, ale len asi na tri mesiace, do konca marca, pretože čo je nejaký Chášukdží, nieto milióny ľudí v Jemene, proti miliardám za zbrane. Zatiaľ netuším, ako hodlajú Saudov strestať naši neohrození Piráti, ale myslím, že keď chcú trestať Rusko za porušovanie ľudských práv, tak im už na Saudov a ich ľudskoprávnu hororovú šou nezostane energia… Fakt sranda, ako pokrytecky ten náš západný svet funguje.
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Udalosťou budúceho týždňa bude iste čínsky prezident Si v Európe…
