
Magazín Forbes Merkelovú dvanásťkrát vyhlásil za najvplyvnejšiu ženu sveta.
Bývalá chorvátska ministerka zahraničných vecí Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa stala prezidentkou krajiny v januári 2015 ako prvá žena na tomto poste v histórii krajiny.
Prvou prezidentkou Estónska sa v októbri 2016 stala Kersti Kaljulaidová, ktorá predtým zastupovala svoju krajinu v Európskom dvore audítorov v Luxemburgu.
Bývalá eurokomisárka Dalia Grybauskaite bola v máji 2009 ako prvá žena zvolená za prezidentku Litvy. Jej druhé funkčné obdobie sa končí tento rok a o tretie zvolenie sa už uchádzať nemôže.
Maltský premiér Joseph Muscat v marci 2014 navrhol ministerku pre sociálnu solidaritu Marie Louise Coleirovú Precovú za novú prezidentku, post prevzala o mesiac neskôr. Hlavu štátu v krajine navrhuje premiér, pričom prezident nemôže byť počas funkčného obdobia nahradený iným kandidátom.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Viorica Dancilaová sa v januári minulého roka stala prvou premiérkou Rumunska.
Theresa Mayová sa v júli 2016 stala britskou premiérkou ako druhá žena v histórii po Margaret Thatcherovej (1979-90). Jej predchodca David Cameron rezignoval po tom, ako Briti v referende schválili odchod krajiny z EÚ. Mayová minulý týždeň oznámila, že v odstúpi v prípade, že poslanci schvália návrh dohody o odchode Británie z EÚ, ktorú s Bruselom uzavrela jej vláda. Poslanci Dolnej snemovne parlamentu však v piatkovom hlasovaní dohodu tretíkrát odmietli.
Ženy sú v súčasnosti na čele štyroch ďalších európskych krajín, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ. Erna Solbergová v Nórsku, Katrín Jakobsdóttir na Islande a Ana Brnabičová v Srbsku zastávajú posty premiérky. Salome Zurabišviliová je od decembra minulého roka prezidentkou Gruzínska.
Pozrite si podrobné výsledky volieb TU.