Ako snahu využiť pre samosprávu doterajšie skúsenosti vnímalo kandidatúru 19,7 percenta respondentov. Ďalších 16,8 percenta ju vnímalo ako ambíciu vyriešiť konkrétny problém. Z prieskumu tiež vyplýva, že 10 percent sa rozhodlo uchádzať o dôveru voličov preto, lebo nesúhlasili s pôsobením svojho predchodcu. “Iné dôvody uviedlo 1,1 percenta opýtaných a 0,9 percenta sa nevedelo vyjadriť,” doplnil Kaliňák.
V prieskume sa ZMOS orientoval aj na pozície, z ktorých sa respondenti rozhodli kandidovať. Poslanecký mandát v čase kandidatúry vykonávalo 33,5 percenta z nich, ďalších 20,2 percenta uviedlo, že mali skúsenosti s pôsobením v zastupiteľstve. Celkovo 41,4 percenta konštatovalo, že nikdy nevykonávali poslanecký mandát.
Inú odpoveď uviedlo 4,8 percenta. Tí podľa slov Kaliňáka pôsobili napríklad v komisiách zastupiteľstva ako neposlanci, prípadne sa iným spôsobom angažovali v správe miestnych záležitostí. Starostovia a primátori v prieskume odpovedali aj na otázky ohľadom bilancie svojho predchodcu. Z ich odpovedí vyplýva, že 27,9 percenta z nich pri svojom nástupe zhodnotilo a analyzovalo prácu predchodcu. Zbežne ju zhodnotilo 45,3 percenta, vôbec ju nehodnotilo 21,6 percenta. Zvyšných 5,1 percenta respondentov sa nevedelo vyjadriť.
“Výsledky prieskumu budú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa,” ozrejmil Kaliňák.
