Budú preferencie Kiskovej strany rásť? Je možné, že tá bublina spľasne, hovorí politológ

0
Andrej Kiska (Autor: TASR)
Strana ešte neexistuje, ale prieskumy agentúr už prinášajú odhady, aký má volebný potenciál. Hovorí sa o dvadsiatich percentách, podľa posledného prieskumu by ju dnes volilo deväť percent voličov. Na akej úrovni sa bude podľa vášho názoru približne pohybovať o rok? 
 
Samotné prieskumy verejnej mienky nemusia byť vždy relevantné. Vždy je to len prieskum a ten môže byť rozlične nastavený a meranie potenciálu neexistujúcej strany môže zmeniť realita. Ide o meranie v momentálnej situácii, to sa môže meniť a situácia o rok pri parlamentných voľbách 2020 môže byť úplne iná. Do hry môžu teoreticky vstúpiť ďalšie politické strany.
 
 
Strana Andreja Kisku bude mať konkurenciu v stredopravom politickom spektre, takže súčasné opozičné strany v parlamente i mimo neho, napríklad KDH, budú konkurenciou. Ide o stranu, ktorá ešte nevznikla, nie je známe personálne zloženie. Ale potenciál na to, aby sa táto strana dostala do parlamentu a urobila dobrý výsledok, tu je. Prezident je určite populárny, ale strana nebude dosahovať jeho osobnú úroveň.
 
Do akej miery môže vývoj preferencií ešte ovplyvniť súčasný mierne klesajúci trend v popularite Andreja Kisku? Predsa len verejnosť si všimla daňové problémy pri financovaní predvolebnej kampane.
 
Uvidíme, akých ľudí sa mu podarí osloviť pre myšlienku jeho strany, kto sa k nemu pridá z oblasti kultúry alebo športu, ktorý je dnes marketingovo dobre vnímaný. Osobná popularita Andreja Kisku klesá, to je aj prirodzené, keďže je päť rokov v úrade. Na začiatku mala verejnosť o ňom isté predstavy, potom urobil nejaké chyby, má nejaké kauzy a časť tých, ktorí ho volili za prezidenta, bude voliť inú stranu. Tým, že vstúpi do straníckeho politického ringu, už nebude mať honor ceremoniára.
 
Vývoj preferencií môže byť naozaj rôzny a je možné aj to, že tá bublina spľasne. Na politickej scéne je jednoducho pretlak strán.
 
Kiska pri predstavení motivácie pre vznik strany uviedol, že chce Slovensko Smeru „vytrhnúť z rúk“ – je to ale vôbec možné, keď Kiskova strana bude brať hlasy hlavne opozičným stranám?
 
Netreba zabudnúť aj na sklamaných voličov súčasnej koalície, napríklad voličov Mosta-Híd. Môžu to byť aj voliči Smeru, ktorý mal predtým takmer tridsať percent, čiže je jasné, že časť z nich niekam prejde. Jeho cieľovou skupinou do významnej miery budú títo nespokojní voliči, ale, samozrejme, bude odčerpávať iným opozičným stranám. Preto sa niektoré začali vymedzovať proti novej strane Andreja Kisku.
 
Ktoré opozičné strany, ktorým vezme hlasy, myslíte?
 
Hlavne pôjde o OĽaNO a SaS, z týchto strán môže najviac prevziať. A potom sú to tí sklamaní voliči súčasnej koalície. Získa niečo od Smeru, minimum od SNS a niečo od Mosta-Híd, od jeho slovenského voličstva.
 
Kiskov nápad s novou stranou prichádza v čase, keď sa dvojkoalícia Spolu a Progresívne Slovensko dostáva v poslednom prieskume verejnej mienky na druhé miesto. Pritom práve tieto strany sa snažili Andreja Kisku zlákať do svojich radov. Nebolo to rozhodnutie Andreja Kisku nepridať sa k nim z pohľadu voličského potenciálu chybou?
 
Do istej miery sa o tomto hovorí. Prezident váhal, špekulovalo sa o tom, že nejakým spôsobom tento projekt zaštíti. Alebo niektorú zo strán. Ale už to celé ide iným smerom, preferencie zoskupenia Spolu-PS sa vyšplhali v poslednom prieskume na druhé miesto. Bol to však len jeden prieskum a bude dôležité sledovať trendy. Tieto strany neprešli žiadnymi voľbami, ťažko pri nich hovoriť o voličskej základni, všetko je to len hypotéza.
 
Teraz do toho vplýva aj eufória z prezidentských volieb. V PS sa mení predseda, bude ešte z hľadiska perspektív týchto strán o čom hovoriť.
 
Je Progresívne Slovensko po odchode jeho lídra Ivana Štefunka ešte zmysluplný projekt? Nejde o faktický zánik tejto strany? Má pri nadchádzajúcej zmene lídra takýto potenciál? Je Michal Truban vhodným nasledovníkom, napríklad z pohľadu znalosti jeho mena a krátkosti času pred parlamentnými voľbami?
 
Progresívne Slovensko je stranou, kde sa voliči nezameriavajú na pozíciu lídra. Skôr sa pozerajú na hodnoty a vízie pre Slovensko. Pre nich je zaujímavý celý tím, pán Štefunko nebol žiadnym silným lídrom. Mal nedostatky, ktoré médiá prezentovali. Výmena za pána Trubana preto v tomto nič nezmení.  
 
Andrej Kiska sa snažil osloviť do svojej strany aj Ivetu Radičovú, tá však návrat do politiky odmietla. Čo si o tom myslíte?
 
Pani Radičová niekoľkokrát odmietla návrat do politiky, ale občas pred voľbami sa s politikmi stretávala, spolupracovala na tézach, podporila niektorých kandidátov, politiku stále vníma. Vylúčila svoju účasť v najbližších voľbách. Čiže ak by sa do tohto projektu zapojila, išlo by zrejme len o morálnu podporu. Nemôžeme však vylúčiť, že po voľbách 2020 nebude medzi zvažovanými kandidátmi na niektorý z postov v exekutíve.
 
Bol by jeho volebný potenciál s Ivetou Radičovou väčší?
 
Oveľa väčší. Kiska – Radičová, to by mohlo byť motto politickej strany. Keby boli oni dvaja na bilbordoch, priťahovalo by to voličov.
 
Do akej miery môže Andrejovi Kiskovi pri lanárení osobností uškodiť problém s daňovými nezrovnalosťami z čias jeho kandidatúry na prezidenta?
 
Dnes si niektorí možno rozmyslia, či sa s ním spoja, určite budú o tom veľmi dlho premýšľať.
 
Kiska pri akomsi vymedzovaní svojej strany vyhlásil, že treba zabrániť koalícii Smeru, Harabina a fašistov. Sú takéto konštrukcie fér?
 
Ide o naratív, ktorý ma mobilizovať voličov. Prihovára sa voličom, ktorí by sa mohli báť populistickejších zoskupení. Môže to platiť na istú časť voličov, ktorí Andreja Kisku podporovali vo voľbách 2014. 
 
Autor: Ľudovít Kusal
 
 
 
- Reklama -