Brusel je podľa neho však vo viacerých veciach odtrhnutý od národných parlamentov a predstaviteľov štátu. “To, že na Brusel povieme kritické slová, neznamená, že ho chceme napádať či znevažovať. EÚ je jedinečný a úžasný projekt po druhej svetovej vojne, ktorý má svoju budúcnosť a opodstatnenie. Ale treba vnímať aj veci, ktoré ho oslabujú,” uviedol Danko, ktorý za takéto oslabenie považuje napríklad brexit.
EÚ potrebuje nových lídrov, ale aj základnú reformu systému a komunikácie. Témami, ktorými by sa mohol Európsky parlament (EP) zaoberať, sú podľa neho spoločný vyhľadávač, spoločná kybernetická ochrana či spoločná digitálna daň.
Predseda slovenského parlamentu sa v utorok stretol v rámci konferencie na bilaterálnych rokovaniach so zástupcami Čiernej Hory a Severného Macedónska. Hovorili o procesoch, ktorými muselo Slovensko pri vstupe do EÚ prejsť. Uvedeným krajinám vyjadril plnú podporu pri integračných procesoch. “Ubezpečil som ich, že bez ohľadu na to, aké politické vedenie bude na Slovensku, SR má jednotný prístup k štátom Balkánu,” zdôraznil s tým, že Čierna Hora či napríklad Srbsko by mohli byť medzi prvými krajinami, ktoré EÚ včlení do svojich štruktúr. Podotkol tiež, že aj napriek odchodu Veľkej Británie má Únia svoju budúcnosť a rozvíja sa.
Konferenciu vo Viedni viedli predseda rakúskej Národnej rady Wolfgang Sobotka a predseda Spolkovej rady Ingo Appé. Účastníci na nej deklarovali, že vnímajú potrebu aj naďalej sa zaoberať otázkami rozširovania a vzťahov so susednými štátmi Únie. Zhodli sa aj na tom, že stabilita na západnom Balkáne je nevyhnutná pre stabilitu celého kontinentu.
Pozitívne zhodnotili aj ukončenie 27-ročného sporu Atén a Skopje o názov Macedónska. Vyjadrili svoju podporu snahám o udržateľné a mierové urovnanie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Okrem opätovného potvrdenia dôrazného odsúdenia porušovania ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti a politiky EÚ neuznávania nezákonnej anexie Krymu sa zhodli na potrebe plnohodnotného uplatnenia minských dohôd všetkými stranami.
