Slovenské nemocnice vo veľkých problémoch. Hrozí, že rukojemníkom bude pacient. Najlepší štátny rozpočet v histórii nie je taký najlepší. Tvrdí šéf ich asociácie

0
Na snímke prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko (Autor: TASR)

Na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019 chýba 75 nemocniciam, ktoré ako asociácia zastupujete, 65 miliónov eur. Na čo všetko vám chýbajú peniaze?

Na sociálny balíček, na mzdy a na dovolenkové poukazy budeme potrebovať 65 miliónov, ako hovoríte, z toho na mzdy 50 miliónov a na sociálny balíček a dovolenky potrebujeme 15 miliónov eur.

To sú však len financie zdravotníckych zariadení, ktoré zastupujeme a ktoré sme na základe našich výpočtov predložili Inštitútu zdravotnej politiky.

Časť z týchto peňazí ste už dostali, ale aj tak je to málo a tých 15 miliónov znamená pre každú nemocnicu náklady na úrovni 20-tisíc eur mesačne.

Dostali sme spomínaných 50 miliónov na mzdy. Tie sme dostali cez všetky tri zdravotné poisťovne.

Od januára sme však okrem toho stáli pred otázkou pokrytia zvýšených nákladov pre minimálnu mzdu, pre iný zákon sme museli pokryť náklady za nočné služby, za sviatky a podobne.

A zvyšok z tých 15 miliónov, a to deväť, má ísť na dovolenky. Na to sme však nedostali peniaze.

Rezortu však chýba podľa vašich prepočtov 150 miliónov. Časť peňazí vraj ministerstvo prisľúbilo. Koľko?

S poisťovňami rokujeme o našich požiadavkách, v rámci rozhovorov s ministerstvom hovoríme nielen o nich, ale o týchto celkových problémoch. Nie som si však istý, či to číslo nie je malé, či toho nie je viac.

V pondelok budeme mať odvetvovú tripartitu a ministerstvo sa vyjadrilo, že minimálne na pokrytie nákladov na dovolenky právo je, pretože neboli v štátnom rozpočte na rok 2019 a ani v rozpočtoch zdravotných poisťovní.

Čo sa týka nákladov na sociálny balíček, k tomu ministerstvo pristupuje rezervovane v zmysle, že peniaze by mali byť v poisťovniach, ale samotná VšZP, kde je jediným akcionárom ministerstvo, na poslednej dozornej rade minulý týždeň vyčíslila hospodárenie za prvý štvrťrok tohto roka a vykazujú stratu cez 18 miliónov eur.

Stratu vykazuje aj Dôvera a z toho vidieť, že viac dali, ako vybrali na poistnom. A že ten najlepší štátny rozpočet v histórii nie je taký najlepší.

Máme k dispozícii komunikáciu medzi ministerstvami zdravotníctva a financií, kde ministerstvo financií hovorí, že rezort zdravotníctva má spraviť ešte nejaké opatrenia a že pripúšťa, že keď sa preukáže, že tie peniaze chýbajú, tak sa tým bude zaoberať.

A to, že chýbajú, potvrdzuje aj to, že obe strany si uvedomujú, že dovolenky neboli rozpočtované. To je hneď prvý okruh, ktorý sa musí dofinancovať.

Existuje časový odhad, kedy by sa to malo doriešiť? Nemocnice z asociácie hovoria, že ak nedôjde k zlepšeniu, vypovedia zmluvy najväčšej poisťovni už od mája.

Ministerstvo hovorí o jesenných mesiacoch, no my sociálny balíček už musíme vyplácať. A ide o taký významný balík peňazí, že to privádza nemocnice do veľkých problémov.

Na tieto problémy ste ako zvyčajne upozorňovali už jeseň predtým, teda koncom minulého roka. Prečo sa to stále opakuje?

Upozorňujeme na to už štyri-päť rokov po sebe a vždy sa ukázalo, že neustále dôjde v priebehu roka k zmene zákona a dofinancovaniu zdravotníctva. Prečo sa to nerieši zmysluplnejšie, sa pýtam aj ja.

Stále sa hýbe s výškou odvodov za poistencov štátu a to by sa nemalo. Naši politici sa radi porovnávajú s tými českými. U nás dávame v zdravotníctve na jedného obyvateľa 1600 eur, v Česku je to 1800 eur.

Keby mali Česi toľko obyvateľov ako my, keby sa to prepočítalo na päť miliónov, ako máme my, tak je rozdiel výdavkov tento rok miliarda eur v prospech Česka. Majú desať miliónov, dávajú viac o dve miliardy eur.

Ešte nedávno sme boli jeden štát. A čo sa týka stratifikácie nemocníc, ideme dánskou cestou, čo je v poriadku, ale tí dávajú na jedného občana 3600 eur. Môžeme potom porovnávať kvalitu zdravotnej starostlivosti?

Ako v súčasnosti riešia nemocnice náklady na rekreačné poukazy pre svojich pracovníkov, keď im to zvyšuje náklady? Zo svojich rozpočtov, ktoré na to nemysleli?

Áno, je to zákonná povinnosť. Keby to riaditeľ nedal, on by za to niesol zodpovednosť. Keby dal zamestnanec podnet na súd, je to prehra, ako keby nemocnica nevyplatila zamestnancovi mzdu.

Týka sa to u nás všetkých nemocníc.

Situácia je veľmi vážna, 51 nemocníc ANS chce pristúpiť k vypovedaniu zmluvy s VšZP do konca apríla v prípade, že nedôjde ku dohode na pokrytí nákladov na sociálny balíček a rekreačné poukazy.

Pred mesiacom sme sa na zhromaždení spýtali našich členov a to jednohlasne odsúhlasilo, ako máme postupovať.

Prvým záverom bolo, že ak VšZP ponúkne nové dodatky od apríla, ktoré nebudú zohľadňovať naše náklady na sociálny balíček a dovolenky, tak ich nepodpíšeme. A to sa aj stalo.

Momentálne nemáme podpísané nové dodatky. Druhým vážnym krokom bolo rozhodnutie 51 nemocníc, že sú odhodlané v prípade, že nedôjde k zmene, vypovedať zmluvy s VšZP.

Informovali sme o tom pani ministerku ešte pred sviatkami. Teraz v pondelok (29. 4. – pozn. red.) na spomínanej tripartite sa k tomu vrátime, pretože bude koniec apríla a nás zaujíma, čo bude ďalej.

V tlačovej správe uvádzate, že ak nedôjde k dofinancovaniu rezortu zdravotníctva, niektoré nemocnice budú musieť prejsť do režimu poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti. Čo to presne znamená pre pacientov týchto nemocníc? Odsunú sa objednané operácie?

Od začiatku hovoríme, že nechceme, aby sa pacient stal naším rukojemníkom. On za to nemôže. Pre pacientov to momentálne neznamená nič, aj keby sa od mája zmluvy vypovedali, tak máme trojmesačnú výpovednú lehotu.

Ak počas nich nedôjde k zmene, nemocnica bude s danou zdravotnou nemocnicou v nezmluvnom vzťahu a prejde sa na režim neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

A to je napríklad situácia, keď pacienta privezie sanitka, to budeme mať preplatené. Ďalej sú to akútne infarkty, srdcové príhody a podobne.

Plánované operácie by nemocnica nemohla robiť, pretože by ich nemala preplatené.

A naplánovaného pacienta nemocnica presmeruje na iné zariadenie?

Nie, musí sa o seba postarať sám. Musí si to riešiť sám. Alebo môže byť ešte variant, že daná poisťovňa zagarantuje, že preplatí niektoré výkony a tie sa budú musieť posielať na odsúhlasenie.

A keď to zagarantuje, bude sa to robiť. Skôr či neskôr v takýchto prípadoch môže dôjsť k problémom, ktoré by už mohol pacient pocítiť. A to v žiadnom prípade nechceme dopustiť.

Ak by ale nemocnice boli s poisťovňou v nezmluvnom vzťahu napríklad pol roka, pacient to pocíti určite.

Pri poisťovniach Dôvera a Union je situácia iná. Pri Dôvere nechávate na svojich členov, či podpíšu dodatky o zohľadnení finančných požiadaviek na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019 a pri Unione odporúčate svojim členom tieto dodatky podpísať. V čom sú tieto poisťovne iné, respektíve prečo sa vaša obava týka len VšZP?

Iné sú v ponuke. Union ponúkol, že nám pokryje všetky tri zložky, o ktorých hovoríme.

Pri Dôvere nám polovica nemocníc povedala, že im ponuka vykrýva navýšenie miezd a sociálny balíček, v žiadnom prípade však nemajú peniaze na dovolenky.

Druhá polovica povedala, že nám ponuka Dôvery vykrýva mzdy, ale v žiadnom prípade ani sociálny balíček.

Nedošlo k jednotnému názoru a tak sme to nechali na jednotlivé nemocnice s tým, že evidentne na dovolenky nemajú a na sociálny balíček niektorí majú, iní nie.

Štátna poisťovňa je oproti nim v inej situácii v tom, že je najviac citlivá na to, aký štátny rozpočet sa prijme. Má najnákladnejšiu klientelu.

A keď hovoria, že môžu poskytovať len disponibilné zdroje a za prvé tri mesiace majú taký schodok 18 a pol milióna eur. Z toho nám vyplýva, že na ťahu je štát, teda ministerstvo.

Aký je váš názor na prácu ministerstva v tejto kauze?

Pripravujeme im podklady pri tvorbe štátneho rozpočtu. Musíte sa spýtať ich, či prijatý navrhovaný rozpočet na zdravotníctvo dostatočne zohľadňuje potreby.

Na problémy upozorňujeme dlhodobo, boli sme na rokovaniach na ministerstve financií, upozorňovali sme ich, že sa nám to nezdá a vtedy nás upozornili, že na dve položky – na mzdy a sociálny balíček – peniaze v rozpočte budú a v novembri sme o dovolenkách ešte nevedeli.

Ale pri VšZP sa ukazuje, že nie sú peniaze ani na sociálny balíček.

Sme v predvolebnom roku, buďme realisti, čo očakávate?

Neviem si predstaviť, že by do toho štát nevstúpil. Je to jeho povinnosť. Čo sa týka sociálneho balíčka, naša zákonná povinnosť je tie peniaze dať, aj keby sme sa nevedeli posunúť.

Deklarovali sme, že dve advokátske kancelárie sú pripravené podať podnet na Ústavný súd, kde by sme sa podobne ako v roku 2012 spýtali, či je ústavné na jednej strane prikázať zvýšenie miezd, balíček, dovolenky, a na druhej strane nedať na to peniaze.

Vtedy pred siedmimi rokmi súd uznal, že situácia nie je správna a zákon bol zrušený.

Ale to je krajná možnosť, ktorá by vyvolala nevôľu zamestnancov a my na tej tripartite upozorníme odborárov, že takéto riziko tu je a vyzveme ich na spoluprácu, aby ministerstvo financií hľadalo riešenie.

My ho nemáme, nemáme vnútorné zdroje. Väčšina z našich 75 nemocníc je vo vyrovnanom rozpočte a štát s nimi nemá žiadnu starosť, nevyžadujú stovky miliónov eur ako štátne nemocnice na dofinancovanie.

A garantujem vám, že štátne nemocnice čaká neskôr napriek oddlženiu vďaka mzdovým nákladom ďalšie zadlžovanie.

A možno ešte viac ako predtým, a tento spoločný účet dostaneme my všetci a ďalšie oddlžovanie bude nasledovať, pretože tieto nemocnice by bez toho skolabovali.

Autor: Ľudovít Kusal

 

- Reklama -