Otázka ruštiny sa stala stredobodom nespokojnosti v roku 2014, keď proruskí separatisti prevzali kontrolu nad časťami východnej Ukrajiny a Rusko anektovalo Krymský polostrov.
Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ruštinu ovláda, vyhlásil, že ako oficiálny jazyk podporuje ukrajinčinu. Zdôraznil však, že na používanie ukrajinčiny by radšej verejnosť povzbudil, než ju do toho nútil.
Dosluhujúci ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý zostane v úrade do mája, vyhlásil, že predmetný zákon podpíše.
Rozhodnutie Najvyššej rady s najväčšou pravdepodobnosťou pobúri rusky hovoriace oblasti Ukrajiny, ako aj Moskvu, analyzuje tlačová agentúra AFP.
Schválená legislatíva totiž zároveň zvyšuje kvóty pre používanie ukrajinčiny v televízii a rozhlase a prichádza iba niekoľko dní po zvolení Zelenského za prezidenta.
Návrh jazykového zákona podporilo 278 poslancov, pričom minimálny počet potrebný na schválenie bol 226 zákonodarcov. Po implementácii zákona v praxi budú na jeho dodržiavanie dohliadať špeciálni inšpektori.
Budú môcť byť na zasadaní akéhokoľvek štátneho orgánu a budú si môcť vyžiadať dokumenty od verejných organizácií i politických strán. Ich kompetenciou bude aj udeľovanie pokút.
Najvyššia rada prijala tento zákon v prvom čítaní už 4. októbra minulého roka. Pre druhé čítanie bolo predložených približne 2500 pozmeňujúcich návrhov, uvádza tlačová agentúra TASS.
Spoluzakladateľ Opozičnej platformy – Za život Jurij Bojko označil zákon za “represívny”. “Domnievam sa, že tento návrh rozdelí spoločnosť a poškodí naše vzťahy so susedmi,” prízvukoval.
Opozičný politik zároveň poznamenal, že úrady na Ukrajine vytvárajú atmosféru neznášanlivosti voči jazykovej rôznorodosti.
