V súvislosti so záväzkami v NATO Slovensko na vlaňajšom samite v Bruseli deklarovalo, že do roku 2020 na obranu vyčlení 1,6 percent a do roku 2024 dve percentá HDP. Americký prezident na podujatí vyčítal viacerým členom Aliancie, že nedostatočne plnia svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu.
“Slovensko zvýšilo investície do obrany. V roku 2019 by sme mali dosiahnuť úroveň 1,73 percent HDP, čo predstavuje podstatný nárast v porovnaní s pôvodným cieľom výdavkov na úrovni 1,6 percent HDP v roku 2020. Cieľ dvoch percent HDP by sme takisto mali dosiahnuť s predstihom už v roku 2022; pôvodne to bol rok 2024,” vyhlásil v polovici apríla premiér Pellegrini.
V otázke obrannej spolupráce by sa mali predstavitelia počas rokovania dotknúť Dohody o obrannej spolupráci (DCA) s USA, ktorá by umožnila rozšírenú obrannú spoluprácu medzi Slovenskom a USA. Tá je zároveň podmienkou finančného príspevku USA na modernizáciu leteckých základní Sliač a Kuchyňa vo výške 46 miliónov USD v rámci tzv. Európskej iniciatívy odstrašenia.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v súčasnosti s USA rokuje o obrannej spolupráci bez účasti rezortu obrany. Podľa Koaličnej rady má rezort diplomacie dohodnúť pre Slovensko výhodné podmienky. SNS naďalej trvá na požiadavke, že v novej zmluve nesmie byť ani slovo o prítomnosti Ozbrojených síl USA na Slovensku. Ministerstvo obrany (MO) SR rozhodlo v marci, že sa nebude ďalej zúčastňovať na rokovaní o Dohode o obrannej spolupráci s USA, čo prekvapilo rezort diplomacie. Kritizovali ho aj prezident SR Andrej Kiska a niektorí opoziční aj koaliční poslanci. Predseda SNS Andrej Danko následne vyhlásil, že nikto neodmietol financie z USA na opravu slovenských letísk, lebo žiadne ponúknuté neboli. Rezort vysvetlil, že najprv je potrebné dokončiť rokovania o predmetnej dohode.
Premiér už upozornil, že Dohoda o obrannej spolupráci s USA nebude primárnou a hlavnou témou rokovania s Trumpom. “Uvidíme, či sa vôbec s prezidentom tejto témy dotkneme, pretože týchto zmlúv majú Spojené štáty americké podpísané so svojimi partnermi obrovské množstvo a nie sú dojednávané až na takej najvyššej úrovni. My budeme preto hovoriť skôr o inom – ako by sme ďalej mohli spolupracovať aj v oblasti vyzbrojovania slovenskej armády a tentokrát v opačnom garde,” zdôraznil. Zároveň dodal, že po nákupe F-16 by privítal, aby sa na Slovensku v spolupráci so slovenskými firmami realizovala podpora, následná údržba, resp. ďalšia modernizácia ozbrojených síl tak, aby sa časť investovaných peňazí vrátila naspäť do slovenského zbrojárskeho priemyslu.
Pellegrini taktiež verí, že na stretnutí s americkým prezidentom otvoria aj tému ciel. Sám je zástancom toho, aby sa nezavádzali clá, ale aby sa znížili clá na nulu na priemyselné výrobky nielen smerom z USA do EÚ, ale aj opačne, čo by mohlo zvýšiť obchodnú výmenu a vytvárať ďalšie pracovné miesta.
Trump uvažuje o zavedení nových ciel na dovoz áut z krajín Európskej únie. Od ministerstva obchodu si už nechal vypracovať posudok, či vozidlá z Európy ohrozujú národnú bezpečnosť USA. Vo februári dostal kladnú odpoveď. Prezident má 90 dní na to, aby prijal rozhodnutie. To by malo byť známe v priebehu mája.
Do Bieleho domu ide premiér Pellegrini na pozvanie amerického prezidenta. Návšteva sa uskutoční aj pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a 15. výročia vstupu Slovenska do NATO.
Pellegrini tak navštívi Biely dom tento rok po rakúskom kancelárovi Sebastianovi Kurzovi a českom premiérovi Andrejovi Babišovi.
