V prípade, že zostanú na vysokej úrovni, resp. sa situácia ešte zhorší, regulátor môže zvážiť zvýšenie miery proticyklického kapitálového vankúša pre banky, teda tzv. rezervu pre prípad zlých časov.
NBS to avizovala vo svojom najnovšom štvrťročnom komentári k politike obozretnosti na makroúrovni. Hoci sa tempo rastu úverov na Slovensku už od minulého roka zmiernilo, dopyt naďalej zostáva stabilný.
Dôvodom sú pretrvávajúce nízke úrokové sadzby aj silná konkurencia na úverovom trhu. Dynamika úverov však spomalila vďaka prijatým preventívnym opatreniam NBS.
“Pokračujúci priaznivý makroekonomický vývoj a postupne sa prehrievajúca ekonomika, zvlášť na pracovnom trhu, aktuálne významnou mierou prispievajú k rastu dopytu po nových úveroch,” konštatuje NBS.
Zadlženosť zaznamenala v závere minulého roka v rámci jednotlivých segmentov súkromného sektora odlišný vývoj. Zadlženosť domácností naďalej rástla, dlh podnikového sektora sa v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) znížil.
“Napriek uvedenému vývoju zadlženosti podnikov v závere roka patrilo Slovensko aj v roku 2018 k piatim najrýchlejšie sa zadlžujúcim krajinám v rámci Európskej únie (EÚ). Kým väčšina krajín EÚ v priebehu minulého roka znižovala svoj dlh v pomere k HDP, Slovensko patrilo k ôsmim krajinám EÚ, ktorým zadlženosť v pomere k HDP rástla,” doplnila NBS.
Zisk bankového sektora sa vlani mierne zvýšil, a to aj napriek prostrediu klesajúcich úrokových marží.
“Tlak na úrokové marže vyvolaný pretrvávajúcimi nízkymi úrovňami úrokových mier sa banky snažia dlhodobo kompenzovať zvýšeným poskytovaním úverov. Hoci táto stratégia pomáha bankám udržiavať zisk, zvyšuje sa tak citlivosť bankového sektora voči rizikám cyklického charakteru,” upozorňuje NBS.
Zároveň pri dosahovaní zisku ťažia aktuálne banky z výrazne nízkej úrovne nákladov na kreditné riziko v posledných rokoch.
“V prípade, že by sa miera nákladovosti zvýšila na úroveň z rokov 2013 – 2016, čistý zisk bankového sektora by oproti aktuálnym úrovniam klesol o 30 %. Voči tomuto riziku je zvlášť citlivá skupina malých a stredne veľkých bánk, kde by tento dosah mohol byť aj viac ako dvojnásobný,” priblížil slovenský regulátor.
Rastová fáza finančného cyklu sa prejavuje aj vo zvyšovaní rizika likvidity.
“V dôsledku rýchleho rastu dlhodobých úverov dosiahol časový nesúlad medzi aktívami a pasívami do jedného roka nové historické maximá, pričom likvidné aktíva slúžiace na krytie tejto medzery pokračovali v poklese. Systémové riziko likvidity sa nahromadilo aj v oblasti stabilného financovania, keď sa podiel úverov ku vkladom pohyboval na historických maximách,” upozornila tiež NBS.
Rizikom pre finančný trh je aj prehrievanie slovenskej ekonomiky, spomalenie svetového dopytu, či geopolitická situácia.
NBS preto nevylučuje, že v nasledujúcom štvrťroku bude musieť pristúpiť k opatreniam.
V súčasnosti komerčné banky na Slovensku v rámci takzvaného proticyklického kapitálového vankúša musia držať rezervu v objeme 1,25 %, ktorá je platná do 1. júla tohto roka. Následne od augusta by však mohla vzrásť na 1,50 %.
“V ďalšom období bude pre úroveň proticyklického kapitálového vankúša dôležitý vývoj cyklických rizík v oblasti úverov, cien nehnuteľností a makroekonomických nerovnováh. V prípade pokračovania aktuálnych trendov bude Banková rada NBS zvažovať zvýšenie miery proticyklického kapitálového vankúša,” avizovala národná banka.
