Britská polícia Assangea zatkla 11. apríla 2019 v budove ekvádorského veľvyslanectva v Londýne po tom, ako mu táto latinskoamerická krajina po sérii vzájomných sporov odňala azyl.
Takmer ročný trest následne Assangeovi v stredu vymeral londýnsky súd za to, že porušil podmienky svojho prepustenia na kauciu, keď sa v roku 2012 uchýlil na veľvyslanectvo Ekvádoru.
Assange sa ukryl na tejto ambasáde v čase, keď bol v Británii na žiadosť Švédska zatknutý a následne prepustený na kauciu. Vo Švédsku ho totiž vtedy vinili zo sexuálneho útoku, avšak toto vyšetrovanie bolo neskôr zastavené.
Pracovná skupina OSN, venujúca sa problematike tzv. svojvoľného zadržiavania, v piatok pripomenula, že Assangeovo zatknutie podnietili práve obvinenia vo Švédsku, ktoré však Štokholm medzičasom stiahol.
Práve preto by podľa nej mali byť anulované aj pôvodné podmienky kaucie. Experti z OSN tiež pripomenuli, že londýnsky súd vymeral Assangeovi za porušenie podmienok takmer maximálny trest, aký za takýto čin môže byť uložený.
Skupina uviedla, že “je hlboko znepokojená… neprimeraným trestom uloženým pánovi Assangeovi”. Britániu zároveň obvinila z toho, že mu “svojvoľne odobrala jeho slobody”.
Odborníci sa zaoberali aj miestom, londýnskym väzením Belmarsh, na ktorom si Assange stanovený väzenský trest odpykáva.
Na margo toho uviedli, že tamojšie zaobchádzanie zjavne nezodpovedá primeraným zásadám vyplývajúcim z noriem stanovených v oblasti ľudských práv.
Assangeom momentálne prebieha tiež pojednávanie na súde v londýnskom Westminstri, ktorý má rozhodnúť o jeho prípadnom vydaní do Spojených štátov.
Americké úrady ho totiž obvinili z konšpirácie so zámerom preniknúť do počítačového systému ministerstva obrany Spojených štátov, v čom sa mal spriahnuť s bývalou príslušníčkou americkej armády Chelsea Manningovou.
V prípade usvedčenia mu hrozí až päť rokov väzenia.
