utorok, 4 augusta, 2020
17.8 C
Bratislava
Úvod Aréna Čo politici jasne nevysvetľujú? Ako devalvujú pojem fašizmu? Baránek hodnotí kampaň do...

Čo politici jasne nevysvetľujú? Ako devalvujú pojem fašizmu? Baránek hodnotí kampaň do eurovolieb

O pár dní ideme opäť k voľbám, tentokrát do Európskeho parlamentu. Ako ste spokojný s predvolebnou kampaňou, čo vám ukázala?

Eurokampaň nám toho veľa neukázala. Konzervatívne strany hovoria väčšinou o tých istých témach, a to je ochrana rodiny, ochrana hodnôt, potom máme eurooptimistickejšie strany, ktoré nám hovoria o potrebe zachovania EÚ.

To ale dnes už nikto nespochybňuje, vrátane ĽSNS, ktorá zmenila rétoriku a hovorí o potrebe rekonštrukcie Únie. Žiadna z relevantných strán, a to je najvýraznejšia črta volieb, nehovorí o vystúpení Slovenska z EÚ.

Dokázali politici aspoň vyvrátiť základnú pochybnosť, že kampaň o európskych otázkach nemôže byť zaujímavá?

Osobne som nejakú super kampaň nepobadal. Kampaň nám nečakane obveselilo OĽaNO, ale nie je to nič, čo by sme mohli nazvať programovou záležitosťou.

Myslíte Matovičovo odstúpenie z kandidátky?

Najprv kandidatúra s tým, že keď ma zvolíte, aj tak do EP nenastúpim, potom odstúpenie, lebo si dal podmienku, že keď nezíska 50-tisíc hlasov, odíde z NR SR.

Najväčšou témou kampane sa, paradoxne, stala samotná účasť vo voľbách. V minulosti sme mali v eurovoľbách mizernú účasť a dnes strany vyzývajú voličov ísť voliť. Ale neviem, či toto – samotná účasť – by malo byť nosnou témou kampane.

Máme všeobecné volebné právo, ľudia vedia, že sa môžu volieb zúčastniť. Dochádza aj k úsmevnej časti, a to dostatočnému nevysvetleniu, že kandidáti, ak budú zvolení, nezastupujú Slovensko, ale svoju frakciu v EP.

Až následne, ak dôjde k prieniku záujmu frakcie a národného záujmu, môže poslanec bojovať za Slovensko. Toto sa nekomunikuje z viacerých dôvodov – je to na pochopenie komplikované pre voliča a dosť by sa tým zúžil priestor na komunikovanie tém.

A dnes už vidíme predstavovanie tém, ktoré v zásade patria do národného parlamentu.

Aké by mohli byť tieto témy s prienikmi?

Jednou z nich je napríklad rovnaká kvalita potravín alebo dorovnanie platieb poľnohospodárom na úroveň „starých“ krajín. Dôležitou vecou je však to, že môže ísť o voľby o zmene základného charakteru celej EÚ.

Voľby sa odohrávajú v atmosfére kultúrnej vojny, ide o súboj medzi liberálmi, ľavičiarmi a konzervatívcami. Vidíme veľký nástup Mattea Salviniho a je to jedna z veľkých tém aj na Slovensku. 

A tu dochádza k rôznym anomáliám, devalvácii slov a pojmov – napríklad keď jeho alebo Le Penovú niektorí nazývajú fašistom. To je nepresné označenie, devalvuje to pojem fašizmu.

Salvini a Le Penová túto predstavu nenapĺňajú. A to už nehovorím, že niektorí insitní analytici si pletú fašizmus s nacizmom.

Práve konferencia Borisa Kollára s Le Penovou sa zdá mi aj vďaka ohadzovaniu croissantmi ako najvýraznejší prvok kampane. Nie je to škoda?

Na ten protest prišli aj anarchisti, a to si myslím, organizátori protestu nezvládli. Netreba však zabúdať, že to, čo sme zažili pred touto bratislavskou konferenciou, je len slabý odvar toho, čo sa deje v Európe.

Aj v tomto sme, dodávam, chválabohu, pozadu oproti Európe.

Tento protest by som teda až tak nenafukoval, ide o klasický názorový stret, kde sa používa veľa hluku. Len na rétoriku anarchistov a extrémnych ľavičiarov  by nikdy nemali naskočiť normálni politici štandardných strán.

Nemali by takýchto ľudí (Kollár, Le Penová, Salvini) nazývať fašistami. Keď to povie anarchista, môžem to prejsť, ale politici by si mali dávať na to pozor.

Je to referendum, či sme za, alebo sme proti ďalšiemu fungovaniu EÚ? Ide o plebiscit o našom vzťahu k Bruselu?

Určite sa to tak dá nazvať. Ale plebiscit musí mať nejakú váhu. Pokiaľ príde k urnám 13 percent voličov, tak sa nemôžeme baviť o plebiscite, to môžeme pri účasti 25 percent.

A vy očakávate akú účasť vo voľbách?

Očakávam vyššiu, ako bola naposledy, ale nevidím to príliš optimisticky, nepôjde o takú účasť ako v prezidentských či parlamentných, alebo dokonca ani v komunálnych voľbách. Určite bude nižšia.

A môže sa pod túto nižšiu účasť podpísať aj únava z nedávnych prezidentských volieb, kde sa intenzívne angažovali kandidáti aj politické strany a ľudia môžu byť toho presýtení?

Nie, to nie. Skôr by som povedal, že ľudia stále nevedia, o čom sú tieto voľby.

V tom obrovskom počte poslancov EP máme momentálne 13 poslancov, navyše rozdelených do frakcií, a to je taký zanedbateľný počet, že aj keby boli v jednej frakcii, aj tak ťažko niečo dosiahnu.

Tie frakcie sa môžu hodnotovo stretnúť v istých témach, ale aj tak z tohto uhla pohľadu je situácia pre voliča neprehľadná.

A ten, kto tomu rozumie, vie, že tí poslanci nebudú v jednom šíku bojovať za Slovensko a sila tých hlasov je minimálna, a nie je taká, aby motivovala voličov.

Slovensko je jednou zo štyroch krajín v EÚ, ktorých občania nemôžu voliť v eurovoľbách zo zahraničia. Do akej miery by ich mohli ovplyvniť? Vyzerala by kampaň alebo výsledky inak?

V tomto prípade si to nemyslím. Áno, keď je nízka účasť, každý hlas má akoby vyššiu hodnotu, možno by to niečo urobilo, ale či by to výrazne zvýšilo účasť, tak nie.

Ktoré z našich strán môžu získať alebo stratiť mandáty oproti 2014? Aké výsledky očakávate v rámci Slovenska?

Neodvažujem sa to predpovedať. Je možné, že ĽSNS môže z tých strán, ktoré ešte mandát nemajú, nejaký získať.

Aj vzhľadom na to, že sa atomizovali kresťanské sily a máme viacero strán, ktoré sa snažia osloviť kresťanských voličov, tak som zvedavý, ako táto časť spektra skončí.

Prieskumy, ktoré sa u nás robia, nevedia počítať s presnejšou účasťou. Respondenti často klamú, nejdú voliť. Aj preto neviem predpokladať výsledky, to by bolo veštenie.

Vo voľbách postavilo svoju kandidátku 31 strán, mnohé z nich však ani len neposkladali kompletnú kandidačnú listinu so 14 menami. Napríklad strana Priama demokracia posiela do volieb len štyroch kandidátov, lídrom je zabávač Ibrahim Maiga. Strana rómskej koalície má jediného nominanta, podnikateľa Alfonza Kaliaša, Strana zelených Slovenska len piatich. Nejde o znevažovanie volieb?

Okrem aktívneho volebného práva máme ústavou zaručené aj pasívne volebné právo, to jest právo byť volený. Ak sa niekomu zdá, že je to znevažovanie, treba začať diskutovať o obmedzení pasívneho volebného práva.

Spomenuli ste zvláštnu hru Igora Matoviča. Najskôr sa postavil na čelo kandidátky s tvrdením, že keby bol zvolený, do Bruselu nepôjde, aby ju dnes celkom neopustil a nevzdal sa kandidatúry. Nemôže to byť pre jeho voličov mätúce?

Je to demotivujúce. Už som sa pre niekoho vyjadril, že som ešte nezažil voľby, keď by ich chcel niekto vyhrať s tým, že potom odstúpi. Nezažil som generála, ktorý by išiel vyhrať bitku s tým, že sa vzdá velenia. A takto to berú aj voliči a je to úplne mätúce.

Nemôže to mať pre jeho stranu až fatálne následky, keď si uvedomíme mierne neposlušnú Veroniku Remišovú, časť poslancov môže prejsť do strany Andreja Kisku, s čím aj Matovič viac-menej ráta? Nemôže to týmto ľuďom urýchliť rozhodovanie?

Dáva im argumenty. Samozrejme.

Aké výsledky – posuny – očakávate v rámci zloženia nového EP? Ktorá frakcia bude najsilnejšia, ako sa zmení politika Bruselu?

Osobne by som ako konzervatívny analytik privítal, keby výrazne prevážila Salviniho frakcia a Európska ľudová strana. To je moja osobná preferencia, ktorou nechcem byť ovplyvnený, ale aj tak očakávam posilnenie týchto síl.

EP môže vyzerať v ďalšom období inak. Ide o to, ako tieto sily, ktoré sa tam dostanú, budú vedieť spolu komunikovať a spolupracovať.  Ani medzi nimi nevládne jednota.

Najväčší problém, ktorý ich môže rozdeľovať, je prístup rôznym k exitom, ďalej je to miera centralizácie, spoločná obrana, je tam veľa trecích plôch.

Spája ich istá rovnaká hodnotová politika, ale už pri migrácii môže byť problém. Náš volič o tom veľa nevie, ale Salvini tvrdo presadzuje kvóty, pretože v Taliansku je utečencov veľa a rád by sa ich zbavil.

Na to nepristúpi nikto ani Sme rodina. Možno okrem Progresívneho Slovenska, ak sa tam dostane. Čiže celkovo očakávam, že to bude veľmi živé a dynamické.

Autor: Ľudovít Kusal

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Odbornosť či politická príslušnosť? Bývalý riaditeľ ÚP v Bardejove Goriščák: Klasická politická výmena. Odbornosť vraj pri čistkách na úradoch práce nikoho nezaujímala

K 1. augustu bolo vymenovaných 25 nových riaditeľov úradov práce (výmena viac ako 50 percent riaditeľov). Ich výmenu umožnil  zákon z dielne...

Ruskí hackeri sa dostali k dokumentom o obchodoch medzi USA a Britániou

Ruskí hackeri údajne odcudzili tajné dokumenty týkajúce sa obchodných rokovaní medzi Britániou a Spojenými štátmi. Dokumenty sa nachádzali v e-mailovej schránke bývalého...

Štátny rozpočet sa upraví. Prezidentka podpísala novelu zákona

Štátny rozpočet na tento rok sa upraví. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona so zmenami, ktoré prijal začiatkom júla...

Afganské jednotky obsadili väzenie, na ktoré zaútočil Islamský štát

Afganské vojenské jednotky obsadili v pondelok popoludní väzenie na východe krajiny, na ktoré v nedeľu zaútočili militanti z takzvaného Islamského štátu (IS),...

Kamionista s 2,4 promile havaroval a z miesta činu ušiel

Vyše 2,4 promile alkoholu nafúkal 36-ročný kamionista, ktorý v pondelok ráno havaroval na diaľnici medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom. O prípade...

WHO: Poplach vo Wu-chane neznamená, že sa tam aj vírus preniesol na človeka

Nový koronavírus sa na človeka možno nepreniesol v čínskom meste Wu-chan, uviedol v pondelok riaditeľ núdzových operácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Mike...

Poľský súd rozhodol! Dudova inaugurácia bude vo štvrtok. Podľa opozície nebol zvolený ani spravodlivo, ani legálne

Poľský najvyšší súd v pondelok potvrdil platnosť zvolenia Andrzeja Dudu za prezidenta Poľskej republiky. Informovala o tom televízia TVN24.pl, pričom dodala, že...
Slovensko
Pozitívne vzorky 2,354 Úmrtí 29 Uzdravení 1,746 Infikovaných 579 Last updated: 4. augusta 2020 - 04:07 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky