Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie uplynulo 15 rokov. Ako ich hodnotíte?
Myslím si, že hodnotiť ich inak ako pozitívne by nebolo správne.
Malým štátom, ku ktorým patríme aj my, garantujú dodržiavanie medzinárodného práva, základné hodnoty vzťahov medzi štátmi, primeranú mieru rovnosti a teda aj zabezpečenie ich najzákladnejších záujmov, integrované spoločenstvá.
Deklarované hodnoty EÚ sú predsa aj našimi hodnotami. Voľný pohyb osôb, tovaru, služieb, možno už menej kapitálu, sú viditeľným prínosom.
Prístup k technologickým informáciám, možnosť pracovať bez obmedzení v zahraničí majú v podmienkach, ktoré sa vytvorili po roku ´89, priam zásadný význam a alternatívne možnosti prakticky neexistovali.
Vstup do EÚ mal u nás na Slovensku aj jednu z najväčších podpôr, klesajúci trend spôsobili problémy spojené s migračnou krízou.
Hodnotenie dnešného stavu nepochybne ovplyvňuje stav civilizácie, hlasy aj v prostredí EÚ sú často značne kritické, mnohí hovoria o rázcestí či križovatke, o nevyhnutnosti zásadnej zmeny myslenia a jej smerovania.
Som presvedčený, že integračnú cestu nemožno opustiť, ale kritická diskusia je nevyhnutná.
Z pohľadu atraktívnosti účasti vo voľbách sú eurovoľby u nás už tradične najmenej zaujímavé. Prečo?
Povojnové rozdelenie Európy zanechalo svoje stopy, ešte existuje veľa ľudí, ktorí nové „európske občianstvo“ dostatočne neprijali, zostávajú kódované nedôvery.
Skutočná integrácia do Európy je nepochybne viacgeneračná záležitosť a tento stav sa potom odráža aj v záujme o európske veci a tiež volieb do jej orgánov.
Okrem toho v tohtoročných voľbách obdobie kampane dosť zasadne prekrývali prezidentské voľby a tie súčasné dostihla aj istá „únava“ a dozvuky prezidentského zápasu.
Dosť veľký problém vytvára aj fakt nedostatočného prieniku „európskych tém“ do nášho mediálneho priestoru v printových aj elektronických, súkromných aj verejnoprávnych médiách.
Už niekoľko rokov sa neúspešne snažím, aby napríklad televízna stanica Euroreport, ktorá 24 hodín denne informuje o európskych záležitostiach, bola v preklade k dispozícii občanom v ich domácnostiach.
Myslím si, že už to by bol významný „proeurópsky“ impulz.
Je vôbec tento argument o nepochopení úlohy Bruselu či o chýbajúcej tradícií týchto volieb u nás ešte teraz, 15 rokov po vstupe do Únie, relevantný?
Ale áno, aj v kontexte povedaného. Verejná diskusia v súčasnosti je neriadená, čo sme si všetci želali, ale má to aj negatívne dôsledky.
Súkromný mediálny priestor zásadne ovplyvňujú požiadavky efektivity podnikania, primeraných výnosov a verejný záujem ani zďaleka nepatrí k prvoradým.
Ľudí prirodzene zaujímajú otázky domáceho vývoja, médiá potrebujú prebúdzať záujem o udalosti, ktoré pritiahnu pozornosť, niekedy udalosti aj modelovať či rovno vytvárať.
Záujem o dianie v EÚ tak nemôže konkurovať domácim udalostiam, stáva sa druhoradým a odchádza na okraj. Problém je, samozrejme, zložitejší a preferencie ľuďom nemožno vnútiť a nepomáhajú ani aktivistické taktiky.
Záujem však bude postupne rásť a nepochybne nasledujúce generácie situáciu zlepšia. Aspoň dúfam.
Ako ste vy sám spokojný s kampaňou pred eurovoľbami? Darí sa podľa vás politikom a stranám vysvetliť opodstatnenosť účasti vo voľbách?
Mám, samozrejme, celý rad subjektívnych pocitov, ale objavujú sa už prvé názory z politologického prostredia.
Potreba znížiť prekrývajúce sa dôsledky kolízie volieb bolo potrebné osobitnými aktivitami, vyhláseniami vrcholových predstaviteľov štátu, špeciálnymi diskusnými reláciami ľudí z odborného prostredia, širším zapojením samosprávnych organizácií.
Ako kandidát som mal len malé možnosti diskutovať v elektronických médiách, zdalo sa mi niekedy, že tvorcovia mediálneho volebného plánu akoby už nechceli ľudí príliš otravovať.
Aby som to teda zhrnul, myslím, že niektoré príčiny boli objektívne, ale za časť nedobrého stavu nesieme zodpovednosť my z politiky, ale veci nepomohli ani médiá.
Prečo je Smer pred eurovoľbami taký nenápadný? Bilbordová kampaň sa začala na poslednú chvíľu a ani neprináša veľké témy k eurovoľbám. Z celej eurokampane si najviac pamätám Kollárovu konferenciu s Le Penovou…
Zrejme pôjde o fakt, pretože vaša otázka nie je prvá, ktorú som v tomto duchu dostal.
Cítim to takto: Smer už niekoľko volebných období nesie väčšinovú zodpovednosť za správu štátu, čo berie nemálo energie, je sústavne pod dlhotrvajúcim politicko-aktivistickým tlakom väčšej časti tlače a zásadne konfrontačne vedeným politickým zápasom s opozíciou.
Táto v podstate neuznala výsledky volieb, nakoniec to otvorene deklarovala (SaS, Matovič) a politika sa stala permanentne vedenou predvolebnou kampaňou.
Tento stav trvá viac ako tri roky a, samozrejme, nesie so sebou aj nejaké dôsledky. Znaky únavy prejavujú prakticky všetci aktéri a zrejme je čiastočne unavená aj verejnosť.
Súčasťou zodpovednosti za vládu je aj to, že sa vám pripisuje vina za všetko aj za to, za čo nezodpovedáte alebo nemôžete objektívne vyriešiť. Samozrejme, aj za chyby, zle vyhodnotenie situácie alebo zanedbanie niečoho.
Silne témy zvykne prinášať aktuálny život a situácia v štáte. Zásadné programové prínosy veľmi nevidieť, všimnite si, že programový zápas prakticky vymizol. Všetci naši oponenti sú údajne len “slušný”.
Jednostrannosť mediálneho sprostredkovania ma svoje účinné následky a predovšetkým sa musíme naučiť hľadať východiská z tohto stavu.
Nebojíte sa, že frakcia socialistov, kam v europarlamente patrí aj Smer, ustúpi práve Hnutiu Európy národov a slobody? Posledné prieskumy ukazujú, že táto frakcia môže byť najsilnejšou v parlamente a socialisti môžu stratiť vyše 50 mandátov.
Naznačené riziká sú reálne a nebudem ich vyvracať.
Je známe, že osobitne v otázkach migračnej krízy sme boli s našimi „bruselskými priateľmi“ niekoľkokrát v kolízií, osobitne v otázkach nášho postoja ku kvótam na umiestnenie migrantov do jednotlivých štátov.
Myslím však, že aj v postojoch frakcie dochádza k viditeľnému posunu, stanoviská sú reálnejšie a cítim aj oveľa väčší záujem o diskusiu a akceptáciu aj našich postojov.
Ide nám o to, aby vnímanie problému nezahŕňalo len humanizačnú problematiku, ale aj širšie, či už ekonomické, historicko-vývojové, či civilizačné hľadiská, neaktuálnosť niektorých zmlúv a dohovorov a posudzovanie chránených hodnôt v ich vzájomných súvislostiach, s vyváženými závermi.
V doterajšom období práve koalície s ľudovcami dominovali v Európskom parlamente a predstavovali väčšinu. Je pravda, že výsledok vo voľbách sa dá len veľmi ťažko predpovedať.
Nemožno však podceňovať úlohu socialistov aj v budúcom parlamente, možnosť v priamych diskusiách obhajovať postoje a záujmy našich občanov bude mimoriadne dôležitá.
Keďže je v Európskom parlamente politika organizovaná vo frakciách, tak poslanci zo strán bez zodpovedajúceho miesta v rozhodujúcich frakciách veľa prospechu Slovensku neprinesú.
Veľa strán točí svoju kampaň len okolo migračnej krízy. Nemala by byť tá diskusia širšia?
Samozrejme, že by mala. Diskusia sa zásadne zužuje, nemá expertné časti, v ktorých by sa diskutovalo o vlastných problémoch Únie, ale hlavne tam, kde politické strany EÚ odmietajú, respektíve sa snažia o zásadné zúženie únijných kompetencii, posúdiť ich návrhy, ich koncept či architektúru Európskej únie a podrobiť ich kritickej analýze, respektíve zvažovať dôsledky navrhovanej štruktúry.
Chýbajú hlbšie hodnotové analýzy, dominuje jednostranná kritika a neposudzuje sa funkčnosť navrhovaných riešení. Nedajú sa nevidieť aj isté tendencie k bulvarizácii a zbytočnému zjednodušovaniu.
Dôslednejšie by sa mali vyžadovať stanoviska k požadovaným sociálnym, environmentálnym, ale, samozrejme, aj ekonomickým smerovaniam. Len taká diskusia totiž odhalí skutočné hodnotové a nielen deklarované stanoviská.
Potom nie je možnosť poukazovať na pripadnú nevyváženosť navrhovaných programov.
Strany by mali viac demonštrovať aj znalostné či expertné pozadie, poznatkovú či ľudsko-zdrojovú kapacitu, pretože napríklad pri doterajšom výkone hereckého povolania či aktivistickom pôsobení sa potrebná profesionálna výbava dá získať „len čiastočne“.
A nejde o zriedkavé príklady.
S akými nápadmi sa staviate do volebného boja? Čo by ste chceli zmeniť, čomu sa chcete v Bruseli venovať?
No práve programovým otázkam sme venovali pozornosť ťažiskovo. Hlásime sa k už deklarovaným hodnotám, teda viac zodpovednosti za výsledky, rovnejšiu a inkluzívnejšiu Európu, väčšiu účasť pri rozhodovaní pre samotných občanov.
Rozhodujúce pre nás budú, samozrejme, aktivity v sociálnej oblasti.
Za zásadné považujeme neoddeľovať ekonomiku a spoločnosť, rovnomerne rozdeľovať výnosy financializácie, pri riešení ekonomických kríz požadovať diferencované kritériá zohľadňujúce súčasný nerovnovážny stav.
Eurofondy a medziregionálne vyrovnávanie vnímať ako vyvážený vzťah miery solidarity, miery kohézie, ale aj miery podpory.
Budeme sa snažiť násobne zvýšiť tlak voči existencii daňových rajov, podporíme zavedenie dane z medzinárodných finančných transakcií.
Konkrétne v sociálnej sfére chceme byť aktívny pri tvorbe obsahu európskeho sociálneho piliera, zavedení európskej minimálnej mzdy, budeme podporovať všetky programy pre pomoc mladým rodinám, pomoc pri vymáhaní výživného, materskej dovolenky pre oboch rodičov na obdobie jedného roka.
Významnou je aj aktuálna téma harmonizácie sociálnych systémov. Chceme brániť tomu, aby EÚ neriešila ťažiskovo problémy bohatých, brániť neprimeranému lobingu nadnárodných korporácií.
V oblasti metód pôsobenia Európskej únie nám pôjde o to, vnímať spoločnosť v jej rozpornosti, zabrániť chronickému odkladaniu potrebných riešení, registrovať zásadne dôsledky technologických zmien a riziká nových a ťažko prekonateľných nerovností.
Je zrejmé, že tu nie je priestor predstaviť oblasti našich aktivít dostatočne komplexne, veď nakoniec program je k dispozícii.
Chcem ale ešte spomenúť, že si uvedomujeme, že ak sa väčšina problémov nevyrieši na národnej úrovni, nedôjde na riešenie ani na tej bruselskej.
Aktuálnou je otázka zdanenia kapitálu, ktorý z krajiny odchádza, respektíve reinvestovania.
A chceme sa tiež vrátiť do obdobia, keď sa nehovorilo iba o povinnosti malých, o ktorých sa proste nediskutuje, aby padalo čo najmenej ultimát, nehrozilo sa neustále sankciami a neupieralo sa právo veta. Teda poctivo hľadať onú „jednotu v rôznosti“.
Smer zaznamenáva postupný pokles preferencií, v súčasnosti sa pohybuje okolo 20 percent. Ako hodnotíte tento stav a ako to vám hrá či nehrá do karát pred eurovoľbami?
Je to fakt a je to škoda. Počas štyroch volebných období sa nedá udržať vzostupný trend, hoci to bolo v minulosti pre Smer charakteristické.
Nepochybne raz musí prísť obdobie striedania stráži, cítiť generačný tlak a potreba medzigeneračného prieniku je známa. Naše videnie súčasného stavu spoločnosti je známe.
O vonkajších príčinách sme už niečo povedali, subjektívne problémy musíme riešiť doma. V súvislosti s eurovoľbami je však potrebné spomenúť jeden moment. Je dosť dôležité, akú zostavu svojej reprezentácie Slovensko do Bruselu vyšle.
Či sa dokážu zhodnúť aspoň na základných národných záujmoch, dokážu efektívne spolupracovať je veľkou neznámou.
Hrozí cely rad rizík a nemožno vylúčiť stav, kde výrazne klesne možnosť niečo pre občanov urobiť a dôstojne reprezentovať krajinu. Neostáva nič iné, ako spoliehať sa na šťastnú ruku voličov.
Politici sa v kampani rozdeľujú na tých, ktorí Brusel a jej politiky hltajú v celom rozsahu, potom tu máme kritikov, ktorí ju chcú opravovať, či iných, ktorí volajú po komplexnej zmene. Kam patríte vy?
Nazval by som sa pozitívnym eurorealistom. Som presvedčený, že integrácia nemá alternatívu, budúcnosť patri iba veľkým integrovaným celkom.
Musíme sa rozhodnúť, či chceme konkurovať veľkým krajinám ako USA, Čína, India, Rusko, či iným regionálnym zoskupeniam s veľmocenskými alebo nadregionálnymi ambíciami.
Ak áno, vyvstáva potreba ďalšej integrácie, reálnej spoločnej zahraničnej či obrannej politiky, iste aj harmonizovanie finančných a ekonomických aktivít.
Potrebuje to reálnu diskusiu o novej architektúre Európy, kritické zhodnotenie minulých rozhodnutí, vedieť, k akým vývojovým cieľom chce Európa dospieť, či stačí mechanizmus zotrvačnosti, alebo treba hľadať nove riešenia a ako ďalej v možnom rozširovaní.
Myslím, že je tiež nevyhnutné vyriešiť problém deformovania demokracie tandemom mediokracie a populizmu, čo znamená, že “hlavný prúd” znovu získa stratenú dôveru ľudí, odstránime dôsledky politiky dvojakého metra a šírenie hodnôt, demokracie a ľudských práv nebude často len záštitou realizácie nelegitímnych materiálnych záujmov a zneužívaním moci.
Musíme rozumne vnímať skutočnosť, že vždy budú niektoré spoločné opatrenia pre niekoho výhodné viac, pre iného menej, nemať neprimerané očakávania, zvažovať význam vlastného zisku voči zisku všetkých.
Nemali by sme rezignovať na možnosť byť nielen Slovákmi, ale aj Európanmi.
Vnímate v Smere situáciu tak, že v týchto voľbách už musíte uspieť? Koľko poslancov podľa vás Smer získa? S akým počtom by ste boli spokojný?
Voľby nepochybne majú svoj význam, len si nemyslím, že predchádzajúcich voľbách sme výrazne neuspeli. V politike má vždy veľký význam reálnosť očakávaní.
Dozvuky nedávnych udalostí, hlavne tragická smrť mladého novinára a jeho priateľky ešte cítiť, ale nemalá časť spoločnosti už nechce akceptovať jednostranné, politicko-aktivistické ataky niektorých novín či novinárov, postupne sa diskreditujú niektoré formy politiky používané opozíciou.
Myslím si, že úspechom by bolo, ak počet poslancov, ktorí nás budú reprezentovať, bude v súlade s percentom podpory, ktoré nám určujú výsledky agentúr na prieskum verejnej mienky.
Autor: Ľudovít Kusal
