Predvolebné vody rozvírilo video rakúskeho (teraz už bývalého) vicekancelára Stracheho, ako pri stole, ktorý sa prehýbal pod ťarchou alkoholu, žiadal od údajnej príbuznej ruského oligarchu pomoc, za čo ponúkal štátne zákazky. Ako to na vás pôsobí? Opilecké drísty? Vážne previnenie? Operácia tajných služieb? Má pravdu Jan Zahradil, keď hovorí, že takto sa teraz v Európe budú likvidovať nepohodlní politici?
Myslím, že je dôležité mať na pamäti, že mediálny mainstream celé to zverejnené video akosi „predžuval“ a urobil z toho obrovský škandál. Ale v skutočnosti, keď máte trpezlivosť a to video si naozaj prehráte, zistíte, že v ňom Strache odmietol niekoľko korupčných schém, ktoré mu falošná Ruska navrhovala, a opakovane hovoril, že všetko, čo si prípadne dohodnú, musí byť v súlade so zákonom.
Spomenul pritom možnosť veľkej finančnej injekcie, ktorá by mohla ísť prostredníctvom nadácie, ktorá by následne podporila jeho stranu. To je však v rakúskom práve týkajúcom sa financovania politických strán akási sivá zóna… A ako fliaš vodky pribúda, začína sa Strache chvastať svojimi stykmi a možnosťami, aj keď vtedy nebol ani vo vláde a nič v skutočnosti zariadiť nemohol.
Podobné situácie, keď si človek chce pripadať ako „kráľ vesmíru“, asi pozná každý, kto sa niekedy opil a chcel si zdvihnúť sebavedomie. A tak to potom beží ďalej a ďalej…
To video ktosi schovával dva roky a vytiahol ho desať dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, pričom ho nechal zverejniť prostredníctvom dvoch nemeckých „slniečkarských“ novín, ktoré nijako neskrývajú svoje pevné transatlantické väzby.
Na neoliberálov, nie na Trumpa. Takže tu máme akciu, ktorá vyvrcholila fakticky nemeckým zasahovaním do rakúskej vnútropolitickej situácie, a to dosť brutálnym zasahovaním. Strache a ďalší zo slobodných padli, teraz je na muške rovno kancelár Kurz. Inými slovami, ako vidno, keď treba, zasahovať vieme sami, aj bez toho Putina…
Sebastian Kurz Zdroj: TASR
Vtipné je však aj to, že zrazu sa začínajú zverejňovať ešte „škandálnejšie“ veci z akejsi „nezverejnenej“ časti videa, pričom autori škandálu sa snažia vyzerať ako takí súcitní, že nám to najhoršie ani neukážu. Preboha, koľko hodín ten Strache s tou falošnou Ruskou asi presedel a prepil, kým spadol pod stôl, keď počas prvých šiestich hodín záznamu zase nič také strašné nepovedal? Ale niekomu sa zdá, že efekt zverejneného videa nemusí byť dostačujúci, a tak prichádzajú ďalšie „nezverejnené“ riadené tvrdenia. Fascinujúce, nie?
Na rovinu, osobne by som slobodných alebo nejakú im podobnú stranu tu u nás nevolila, ale súčasne celkom chápem, že existujú ľudia, ktorí jej svoj hlas dávajú. A hoci s tým nemusím súhlasiť, celkom dokážem pochopiť aj to, prečo ju volia.
Ale pokiaľ ktosi neznesie ani existenciu populistických strán (pre túto chvíľu ich tak pokojne nazývajme, hoci sa ponúkajú aj iné pojmy), a čo viac, má azda aj pocit, že našu spoločnosť nejako ohrozujú, tak by asi mal v prvom rade riešiť problémy, ktorých neriešenie a naopak zväčšovanie sa vedie ľudí k tomu, aby takéto strany volili.
Pokiaľ si totiž zvykneme na likvidáciu „nepohodlných“ politikov len preto, že vznášajú nepríjemné otázky a ponúkajú na ne svoje – teda nie „zhora“ posvätené – riešenia, tak to nie je len koniec demokracie, ale navyše európsku spoločnosť v dohľadnom čase čaká konfrontácia s oveľa radikalizovanejšími, pretože o niečo naštvanejšími a poníženejšími ľuďmi, vlastnými občanmi.
Neoliberáli akoby si nejaký taký konflikt azda aj priali, pretože nás k nemu svojou politikou spoľahlivo vedú…
Trochu krušné to má aj Emmanuel Macron. Vyšiel článok, že v jeho rodnom Amiense ho nikto veľmi voliť nechce, pretože „sklamal“. On sám sa snaží útočiť na Marine Le Penovú tým, že jej radí Američan Steve Bannon. Fungovalo by na vás, keby vám niekto tvrdil, že politika vodia najskôr Rusi a teraz ešte Američan? Všeobecne povedané, aký celoeurópsky výsledok volieb čakáte?
V tom Francúzsku je vtipné, že Macron, ktorého strana v prieskumoch silno kríva za Le Penovou, viní zo zasahovania Bannona, a Macronov minister financií pre zmenu talianskemu Salvinimu vyčíta, že ho vraj platí Putin… V tom Francúzsku aby sa z toho dnešného sveta už zbláznili, nie? Chceli byť lídrami Európy a teraz netušia, na koho všetkého svoju neschopnosť a márnosť hodiť skôr.
Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Čo sa týka volieb samotných, osobne od nich nič extra neočakávam. Najskôr asi vzrastie zastúpenie „euroskeptických“ strán, ale ich zástupcov podľa všetkého nebude toľko, aby mohli Európsku komisiu blokovať a podobne.
Takže čakám skôr len razantné zvýšenie percenta hádok, ktoré premenia Európsky parlament na ešte väčší holubník, ako bol doteraz. Aj keď symbolický význam výsledku volieb – a „odkaz“, ktorý z neho bude možné sformulovať – svoju váhu určite mať bude. Najskôr však narazí na uši, ktoré nechcú počúvať, a na oči, ktoré odmietajú vidieť… Za všetko zlé predsa, našťastie, môžu Putin s Bannonom.
Na druhej strane ma však zaujal prieskum verejnej mienky v európskych krajinách, v ktorých veľa ľudí neverí v budúcnosť EÚ. U nás si vraj 57 percent ľudí myslí, že Európska únia tu v roku 2040 už nemusí byť, na Slovensku si to myslia dokonca dve tretiny ľudí.
Podobne nadpolovične to vyzerá vo Francúzsku, Rumunsku, Taliansku, Grécku a Poľsku, v Maďarsku, Holandsku a Nemecku… Každý ďalší pokus hodiť vinu za neúspech projektu na Rusko, Ameriku alebo na Marťanov bude len dôkazom, že súčasné vládnuce elity už sú úplne mimo a bez akéhokoľvek uchopiteľného nápadu. Fígľami typu videa so Strachem, o ktorom sme sa bavili, už elity len dokazujú svoj strach z budúcnosti.
Dnešok musí trvať navždy, zajtrajšok prísť jednoducho nesmie. Z hľadiska života v EÚ je to svojím spôsobom veľmi demoralizujúce. Osobne som za silnú a funkčnú Európu, ale súčasné vedenie sa už svojím spôsobom dostalo na roveň Cimrmanovi, ktorý bol tiež „pionierom slepých uličiek“…
Čo to v posledných dňoch predvádza Trump voči Iránu? Ide len o klasické vyhrážky „na zaplnenie priestoru“ alebo ho John Bolton skutočne úspešne postrkuje, aby bojoval proti Iránu? Ako by takáto vojna vlastne vyzerala? Explodoval by tým celý Blízky východ? Pardon za paranoju, ale hrozil by globálny konflikt s Ruskom a Čínou?
Už som to písala, na vojnu USA proti Iránu neverím. „Stavím topánky“, že terajšia kríza k vojne nepovedie. Zvýšená „panika“ je aktuálne len výsledkom synergie izraelského premiéra Netanjahua, ktorý už v roku 1993 prvýkrát oznámil, že „Irán bude mať do troch rokov jadrovú bombu“, a odvtedy to pravidelne (a stále márne) opakuje, aj keď izraelské tajné služby tvrdia opak, a Trumpovho národno-bezpečnostného poradcu Boltona, ktorého pre jeho posadnutosť zničením Iránu v amerických médiách prezývajú John „Bomb Iran“ Bolton.
Izrael teraz dodal akési informácie o iránskej hrozbe proti USA, Bolton na ich základe rozhýbal (skôr propagandistickú ako reálne vojnovú) mašinériu, a keď Trump pochopil, že ho tí dvaja zaťahujú do vojny, tak Boltona schladil a Netanjahu sa už rovno premenil na akéhosi protivojnového aktivistu, ako že on predsa Ameriku do žiadnej vojny nenúti…
Donald Trump Zdroj: TASR
Tých dôvodov, prečo by americká agresia proti Iránu bola pre samotné USA oveľa horšia ako fakticky prehraná okupácia Iraku alebo Afganistanu, je veľa. Irán je veľký, sebavedomý, má skoro 80 miliónov obyvateľov, ktorí sa dokážu v prípade vonkajšej hrozby zjednotiť za svojím vedením, má kapacitu ochromiť svetové dodávky ropy, nehovoriac o tom, že by v takejto vojne utrpeli aj americkí spojenci typu Izraela alebo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, lebo početní iránski spojenci v regióne dávajú jasne najavo, že v tom Teherán samotný nenechajú a začnú útočiť na ciele, ktoré majú v danej chvíli najbližšie…
Afganistan pritom môže poslúžiť ako príklad toho, ako je americká armáda schopná bojovať s ideovo pevnou gerilou. Nič extra. A čo viac, čím väčší tlak bude Washington na Irán vyvíjať, tým viac ho zatlačí do náručia Číny a Ruska, nehovoriac o tom, že žiadne nadšenie z americkej politiky voči Iránu nepanuje ani v Európe.
Takže tá vojna, ktorá sa ani nezačala, sa už skončila, pretože pre USA v nej nie je víťazný variant. A Trump to vie, tesne pred začatím volebnej kampane to vie dvojnásobne.
Nájde si Trump novú „zábavu“ v Sýrii, kde sa údajne zase uskutočnil ďalší „Asadov chemický útok“? Vôbec, stálo by západným jastrabom stále za to zosilňovať „opotrebúvaciu vojnu“ proti Asadovi, keď ten evidentne neodíde? Súvislé sýrske územie, kde by sa dali postaviť potrubia, teda asi nezískajú.
Spomínate potrubia. Je zvláštne, že sa o nich ako o dôvode na zničenie Sýrie pod Asadovým vedením prvýkrát hovorilo niekedy azda až v roku 2015, teda štyri roky po začatí sýrskej vojny. Objavilo sa to v správe jednej západnej agentúry, bez uvedenia zdroja, ale chytilo sa to, najskôr preto, že svet jednoducho potreboval nejaké prijateľné vysvetlenie toho, čože to tam Západ pod vedením USA robí.
A peniaze a ropa sú predsa „dostatočným“ vysvetlením na zničenie krajiny, aj keď si o tom môžeme myslieť čokoľvek. Je totiž oveľa zložitejšie akceptovať skutočnosť, že Hillary Clintonová ako vtedajšia ministerka zahraničia USA po zničení Líbye jednoducho chcela znovu dokázať, že „na to“ USA stále majú. „Prišli sme, videli sme a je mŕtvy,“ smeje sa vo videu, ktoré si je dodnes možné pozrieť na YouTube, keď prišla správa o ubití Kaddáfího.
A tú istú vraždiacu suverenitu chcela predvádzať aj ďalej. USA sa totiž nechali prekvapiť revoltami „arabskej jari“ v Tunisku a Egypte, kde stratili svojich verných diktátorov, a tak si svoju moc preukázali na Líbyi, Jemene a Sýrii. „Ešte stále môžeme!
Koho chceme, toho zvrhneme!“ Existuje množstvo teórií o príčinách sýrskej vojny, ale osobne mi po všetkých tých rokoch a desiatich „vojnových“ cestách do Sýrie dáva najväčší zmysel prostá americká snaha uistiť sa, že ešte stále sú schopní „riadiť“ Blízky východ podľa svojej ľubovôle. Nič hlbšie by som v tom nehľadala.
Hillary Clintonová Zdroj: TASR
No a keď sa pýtate, prečo idú po Asadovi, keď je jasné, že nepadne, tak je to celkom jasné – je predsa živým dôkazom toho, že USA už „riadiť podľa ľubovôle“ nemôžu. A kým bude žiť, tak s ním bude žiť aj dôkaz, že USA už nie sú na Blízkom východe schopné presadzovať svoju vôľu.
A nielen na Blízkom východe. Stačí sa pozrieť na pozoruhodný pat, aký po mesiacoch „zmeny režimu“ nastal vo Venezuele. Vlastne to nie je žiadny pat, lebo sa ukazuje, že Maduro je oveľa silnejší ako „náš“ uznaný prezident a venezuelský zapredanec Guaidó. A čím viac ľudí a hlavne vlád vo svete si tieto fakty uvedomí, tým slabšia bude, samozrejme, americká pozícia superveľmoci…
Na aktuálnej situácii v Sýrii je vlastne najbizarnejšie, ako sa všetko neustále opakuje. Sýrska armáda začína druhú fázu ofenzívy proti džihádistom na severe provincie Hamá a na okrajoch káidistického Idlibu a už je tu zase nedoložiteľný „Asadov chemický útok“, po ktorom USA sľubujú al-Káide ochranu a trest (zatiaľ vždy v podobe raketových útokov) pre Sýriu, médiá už zase al-Káidu a napojených teroristov vydávajú za celkom neutrálne znejúcich „rebelov“, v Bezpečnostnej rade OSN už Británia zase razí problém, že Rusi a Sýrčania v Idlibe podnikajú nálety „hlavne na nemocnice“, pričom ruské nálety na pozície džihádistov zabíjajú vždy „len“ civilistov, znovu sa do toho všetkého objavujú „štúdie mimovládnych organizácií“ (platených západnými vládami z peňazí svojich daňovníkov) o „tisícoch umučených disidentoch“ v „Asadových väzniciach“…
Nejde len o to, že podobné propagandistické fígle opakujeme už deviaty rok. Keď nemáme nápady, ako na realitu, tak to asi inak skončiť ani nemôže. Problém je však možno skôr v otázke, či fakt musíme pre veľmocenské sny Hillary Clintonovej z roku 2011 naozaj ďalej oficiálne pomáhať teroristom z al-Káidy.
Vonku prší. Hrozia povodne. Aký máte vlastne vy vzťah k celej tej veci o globálnom otepľovaní? Sama hovoríte, že napríklad v takej Káhire sa otepľuje tak, že tam nebude možné existovať. Môže za to teda človek? Máme znižovať emisie? Zaslúži si Greta Thunbergová podporu?
Fakt nerozumiem problematike klímy, len viem, že sa moji priatelia v arabských krajinách v posledných rokoch sťažujú, že aj im je tam už neznesiteľne teplo, a to sú na vysoké teploty všeobecne zvyknutí. A aj ja si všímam, že aj u nás je aprílové počasie tiež v iných mesiacoch a že ladovská zima je tak nejako preč.
Už len v spomienkach na detstvo. Ale nechcite odo mňa predpovede, ako sa bude všetko ďalej vyvíjať. Budú vojny o vodu? Bude klimatická migrácia z Afriky do Európy? No, možno áno. Možno skoro iste. A možno je to dokonca aj nevyhnutné.
Ale aj keby nebolo, nevidím dôvod, prečo neznižovať emisie, už len pre čistejší vzduch pre obyčajné dýchanie. Ale s tou Gretou by som bola opatrnejšia – je to čísi píárový konštrukt a zatiaľ ani poriadne nevieme, kto za ňou stojí, kto ju tlačí „k výšinám“ a čo vlastne v skutočnosti chce.
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Eurovoľby. Nič zaujímavejšie pre nás tu asi nebude, aj keď Trumpova obchodná vojna s Čínou začína tiež naberať zaujímavé dimenzie…
