Macron po príchode na neformálny summit zopakoval, že chce zmeniť doterajšiu metódu nominácií na päť hlavných postov v štruktúre euroinštitúcií vrátane predsedu Európskej komisie (EK).
K tomu má dôjsť v najbližších mesiacoch. Nový predseda EP bude známy už začiatkom júla, v novembri by sa mali definitívne potvrdiť mená nového predsedu EK, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidenta Európskej centrálnej banky. Začiatkom decembra má byť známy aj nástupca Donalda Tuska na poste predsedu Európskej rady.
Macron dal najavo, že odmieta nároky Európskej ľudovej strany (EPP), aby sa šéfom budúcej EK stal Manfred Weber, a to aj napriek tomu, že v utorok nemecká kancelárka Angela Merkelová “prirodzene” obnovila svoju podporu Weberovi.
Francúzsky prezident síce pred novinármi nevyslovil Weberovo meno, ale spresnil, že nový šéf eurokomisie by mal byť líder so “skúsenosťou a dôveryhodnosťou”, aby mohol prevziať stoličku po Jeanovi-Claudovi Junckerovi.
Macron naznačil, že potrebné schopnosti majú dánska eurokomisárka z tábora liberálov (ALDE) Margrethe Vestagerová, jeho krajan Michel Barnier (z tábora EPP), ktorý je hlavným vyjendávačom EÚ pre tzv. brexit, alebo holandský socialistický politik a súčasný prvý podpredseda EK Frans Timmermans.
Macron tak “zaklopal na dvere” všetkých troch strán, ktoré v eurovoľbách získali najviac hlasov.
Podľa francúzskeho týždenníka Le Point je Macron v hre o dôležité posty v EÚ neúnavným propagátorom belgického liberálneho premiéra Charla Michela – v duchu, že Belgicko je malá krajina, patrí k jedným zo zakladateľov EÚ a Michel môže s podporou z Paríža zabojovať nielen o funkciu po Tuskovi, ale dokonca aj o šéfa exekutívy EÚ a nahradiť Junckera.
Aj napriek návrhom niektorých mien a vynechaniu iných mien, Macron pred novinármi v Bruseli zdôraznil, že pracovná večera nebude diskusiou o menách, ale “o projektoch, prioritách a kritériách” chystaných nominácií s cieľom dosiahnuť potrebnú dohodu o menách a funkciách do júnového summitu EÚ (20. – 21. 6.).
