Titul vznikal postupne, pričom na začiatku bola poviedka, prezradil Kohout počas krstu nového vydania knihy o veľmi (ne)všednom erotickom vzťahu zženštilého muža a zmužilej ženy v pražskom kníhkupectve Luxor.
„Bola písaná v polovici päťdesiatych rokov na Sázave, ako sa vtedy hovorilo, pre pobavenie priateľov, vtedy zakázaných spisovateľov, ako som bol ja,“ uviedol Kohout. „Ja som vtedy písal poviedku o veľmi plachom a celkovo ešte nevyvinutom chlapcovi pod dvadsať rokov, veľmi tvrdo katolícky vychovávanom, ktorý sa stane erotickou korisťou zrelej ženy,“ spresnil spisovateľ.
Jeden z jeho priateľov sa však pri čítaní poviedky natoľko bavil, že nútil Kohouta písať stále ďalej. Nakoniec sa z pôvodnej poviedky stala kniha, ktorá má niekoľko sto strán. Polovicu románu (päť kapitol) tak Kohout napísal počas sedemdesiatych rokov.
Kniha ako celok však nakoniec v tom čase nevyšla, pretože Kohout nechcel jej humoristickým charakterom narušovať svoje iné aktivity toho obdobia, ktoré išli proti vtedajšiemu režimu.

Vydania sa tak publikácia dočkala až s odstupom času, po páde režimu, keď ju spisovateľ doplnil o ďalších päť kapitol.
„Odstup tých 25 rokov dal knihe novú dimenziu. Doteraz to bola len kniha o zženštilom mužovi a zmužilej žene v krutom reálnom socializme. A teraz sa z toho stala knižka, pokračovanie toho príbehu v rovnako krutom reálnom kapitalizme Václava Klausa prvých našich rokov,“ vysvetlil Kohout.
Ďalších päť kapitol románu podľa Kohouta vytvorilo „polaritu toho, že zatiaľ čo v tom vzťahu tých dvoch ľudí ide o absolútne krajné a úplne rôzne životné a ľudské správanie, tak v tom spoločenskom zmysle je o dvoch absolútne odlišných režimoch“. „Stala sa z toho knižka, ktorú mám osobne veľmi rád,“ dodal.
Pri zrode knihy bol historicky aj psychiater Jaroslav Vaněk.
„Je to príbeh chlapca vychovávaného predovšetkým dominantnou matkou a aj dominantným otcom. On je v zajatí ako svojej manželky, tak ale obaja sú nábožensky veľmi bigotne vytvarovaní,“ uviedol počas krstu Vaněk. „Napadlo mi, že možno príde doba, keď vydanie tejto knihy bude trestné, pretože by sa musela volať to ono. Keďže sú krajiny, kde oslovenie dámy a páni je už neprípustné,“ neodpustil si verbálne seknutie do v západnej Európe presadzovanej myšlienky politickej korektnosti.
Nové vydanie Kohoutovej knihy dopĺňajú ilustrácie Pavla Růta, ktorý sa podieľal napríklad na grafickej podobe kníh Miloša Urbana Hastrman či Stín katedrály.

„Spôsobov ilustrovania je mnoho, ja sa vždy snažím riešiť ilustrácie knihy ako komplet tak, aby to celé fungovalo dohromady,“ povedal Růt k tomu, ako román ilustroval, s tým, že pri ilustráciách sa vždy snaží o to, aby sedeli k textu. V ilustráciách ku Kohoutovmu dielu Růt využíval „priame farby“. „Volil som ich aj tak, aby využívali princípy grafickej tlače, že sa tie farby prekrývajú, vytvárajú nový odtieň, iné škály,“ doplnil grafik a ilustrátor so slovami, že farby vyberal tak, aby boli navzájom protichodné, predstavovali protipóly a vytvárali určitý rytmus.
A ako Pavel Kohout píše? „Ja si tie postavy postavím na nejakú šachovnicu toho príbehu a potom ich nechám robiť, čo si uznajú za vhodné,“ podotkol spisovateľ s tým, že keď to celé medzi jeho literárnymi figúrami funguje, zrodí sa kniha, a keď nie, tak materiál jednoducho zahodí.
Autor: Jonáš Kříž



