“Sme za logiku a rokovanie, ak (druhá strana) zasadne za rokovací stôl s úctou a bude dodržiavať medzinárodné pravidlá, nie keď vydá rozkaz rokovať,” uviedol podľa polooficiálnej tlačovej agentúry Fars iránsky prezident.
Teherán opakovane označil rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od jadrovej dohody z roku 2015 za porušenie medzinárodných pravidiel.
Zároveň tiež odmietol americké sankcie ako prostriedok, ktorého cieľom je donútiť islamskú republiku, aby s Washingtonom vstúpila do rokovaní o novej dohode.
Irán 8. mája oznámil pozastavenie plnenia svojej časti záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody uzavretej s USA, Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou, Nemeckom a EÚ.
Irán sa ňou zaviazal zastaviť svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií.
Irán tiež oznámil, že pozastavenie plnenia jadrovej dohody z jeho strany v praxi znamená, že si bude ponechávať prebytok obohateného uránu a nebude ho predávať, k čomu ho dohoda zaväzovala.
Zároveň bude pokračovať v obohacovaní uránu na vyššiu úroveň, ak sa do 60 dní nedohodnú nové podmienky jadrovej dohody.
Irán sa pre tento krok rozhodol rok po tom, ako od dohody — napriek nesúhlasu spojencov — odstúpili Spojené štáty.
Tie zároveň obnovili jednostranné sankcie, ktoré boli zrušené výmenou za to, že Teherán obmedzí svoj jadrový program.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom v posledných týždňoch narastá.
USA vyslali do oblasti Perzského zálivu v reakcii na údajné hrozby zo strany Iránu útočnú skupinu pozostávajúcu z lietadlovej lode a ďalších plavidiel, ako aj strategické bombardéry B-52.
