“Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti je po zohľadnení zastropovania veku odchodu do dôchodku potrebné nad rámec stanovených cieľov vlády prijať dodatočné opatrenia vo výške 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). To by znamenalo dosiahnutie štrukturálneho prebytku na úrovni 1,5 % HDP do roku 2022 a jeho udržanie nad 1 % HDP počas nasledujúcich 20 rokov,” spresnil predseda RRZ Ivan Šramko.
Analytici upozornili aj na riziká tohoročného štátneho rozpočtu
Okamžité prijatie potrebných opatrení by podľa RRZ vytvorilo cez zníženie dlhu priestor na absorbovanie nákladov spojených so starnutím.
Tým by sa tieto náklady rovnomernejšie rozložili v čase bez výraznejšieho negatívneho vplyvu na životný štandard súčasných aj budúcich generácií.
RRZ kritizovala aj zhoršenie strednodobého rozpočtového cieľa zo štrukturálneho deficitu 0,5 % HDP na 1,0 % HDP.
“Vláda pri stanovení strednodobého cieľa nedostatočne zohľadnila potrebu zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie, vrátane národného pravidla o vyrovnanom rozpočte,” uviedla RRZ.
Toto pravidlo umožňuje uvoľniť strednodobý cieľ z deficitu 0,5 % HDP na 1,0 % HDP len v prípade, ak sa verejný dlh nachádza výrazne pod 60 % HDP a zároveň sú riziká dlhodobej udržateľnosti nízke.
RRZ sa nepáči, že k uvoľneniu cieľa došlo v období schválenia zastropovania veku odchodu do dôchodku, ktoré výrazne zvýšilo odhad budúcich nákladov spojených so starnutím populácie.
“Podľa aktuálneho hodnotenia RRZ a Európskej komisie nie sú riziká spojené s dlhodobou udržateľnostou nízke a po zahrnutí vplyvu zastropovania veku odchodu do dôchodku sa ešte zvýšili,” dodal Šramko.
Analytici RRZ tiež upozornili na riziká tohoročného štátneho rozpočtu, podľa ktorých by namiesto plánovaných vyrovnaných verejných financií mohlo dôjsť k prepadu do deficitu 0,9 % HDP.
Podľa Šramka navyše analýza RRZ nezohľadňuje vplyv návrhov zákonov, ktoré sú v súčasnosti predložené do Národnej rady SR.
Ministerstvo argumentuje vonkajšími rizikami
Splnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu v tomto roku spochybnila aj Národná banka Slovenska, ktorá očakáva deficit na úrovni 0,7 % HDP.
Podľa Ministerstva financií (MF) SR počíta Program stability na roky 2019 – 2022 v tomto aj v ďalších rokoch s vyrovnaným hospodárením.
“Na dosiahnutie týchto cieľov však majú vplyv aj vývoj a riziká v externom prostredí a z toho vyplývajúci vplyv na hospodársky rast Slovenska aj na ďalší vývoj verejných financií,” upozornila riaditeľka tlačového odboru ministerstva Alexandra Gogová.
Tieto riziká budú podľa ministerstva premietnuté v najnovšej makroekonomickej a daňovej prognóze v júni a následne aktualizované v septembri. “Na základe týchto výsledkov bude MF SR analyzovať možné opatrenia,” dodala Gogová.
