streda, 28 júla, 2021
20.2 C
Bratislava
ÚvodArénaSmeruje Irán k jadrovej zbrani? A akú rolu má dnes hrať Európa?...

Smeruje Irán k jadrovej zbrani? A akú rolu má dnes hrať Európa? V ČT o tom hovoril verejnoprávny komentátor

Fingerland na úvodnú otázku, či sa iránska jadrová dohoda skončí úplne zhruba za tri týždne, uviedol, že si to nemyslí, ale najzaujímavejšie na celej situácii podľa neho je, že práve nikto nevie. „Väčšinou je známe, kto hrá s akými kartami a ako sa to asi skončí, aspoň približne, v tomto prípade je to tak, že nielenže nevieme, ako sa to skončí, ale nevieme ani, aké sú presné ciele tých jednotlivých hráčov,“ podotkol komentátor a poukázal na ďalšiu dôležitú vec. „Nie sme si úplne presne istí, či napríklad, pokiaľ ide o hlasy zo Spojených štátov aj z Iránu, či nehovoria rôzne záujmové skupiny, ktoré majú rôzne záujmy a bojujú nielen s tými na druhej strane, ale aj s niekým na svojej vlastnej strane,“ opísal, aká zložitá je celá táto hra.

Je to však skutočne také neprehľadné aj v Amerike? „Je to neprehľadné v tom zmysle, že od prezidenta Trumpa prichádzajú signály jedného druhu a od niektorých jeho blízkych spolupracovníkov, ako je poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton, prichádzajú signály trochu iného druhu,“ povedal. Jeho vlastný bezpečnostný poradca vraj hovorí naopak, hovorí o tom, že netreba vyriešiť otázku jadrovej dohody, ale otázku budúcnosti iránskeho režimu ako takého.

„A teraz si môžeme hovoriť: je to akési pretláčanie sa vnútri americkej administratívy alebo je to dohodnutá hra medzi Trumpom a napríklad Boltonom, pričom Bolton by robil toho zlého policajta, ktorý by prinútil Irán postupovať tým alebo oným spôsobom?“ uvažoval nahlas Fingerland.

V posledných dňoch Trump uviedol, že Iránci sú teroristický národ. „Donald Trump zrejme zvládne zohrať rôzne úlohy počas jediného predstavenia,“ reagoval na jeho slová komentátor, podľa ktorého v tomto prípade netreba pitvať do detailu Trumpove vyjadrenia. „On sám možno niekedy hovorí veci, ktoré si tak úplne nepripravil,“ doplnil.

Fingerland sa však domnieva, že Trumpova rétorika v ostatných dňoch je prekvapivo umiernená na to, aká napätá, minimálne v oblasti Hormuzského prielivu, kde sa odohrávali posledné záhadné útoky, je tá situácia. „Myslím si, že mu nejde o zvrhnutie toho iránskeho režimu, jeho záujmom nie je, aby Spojené štáty teraz mali na starosti taký obrovský problém,“ poznamenal s tým, že otázka je, či je vôbec reálne niečo také dosiahnuť.

Trumpove záujmy potom vidí takto: „Jemu ide jednoducho o to, aby vyjednal nejakú zmluvu a prezentoval to ako veľký zahraničnopolitický úspech.“ A Fingerland je o tom presvedčený o to viac, že sa blížia americké voľby a šéf Bieleho domu potrebuje položiť na stôl nejaké úspechy.

Na to, či bolo nutné zmluvu vypovedať, môžu byť podľa neho dve rôzne odpovede. Jedna je tá, že Donald Trump ju vypovedal jednoducho preto, že chcel. „Založil veľkú časť svojej kampane na boji s Barackom Obamom, s jeho dedičstvom,“ povedal komentátor a dodal, že o tom hovoril príliš mnoho na to, aby neskôr zabudol. Druhá možná odpoveď vraj je, že tá zmluva je zlá. „Na tejto druhej odpovedi je veľa pravdy v tom zmysle, že tá zmluva prinútila Irán k spomaleniu alebo k takmer úplnému zastaveniu vývoja jadrových zbraní, ale v žiadnom prípade neznamená, že Irán jedného dňa tú jadrovú zbraň mať nebude,“ pokračoval.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Vzhľadom na to, že tá zmluva umožnila Iránu získavať obrovské prostriedky navyše, keďže postupne uvoľňovala možnosť Iránu exportovať ropu atď., tak práve v tom zmysle sa podľa Fingerlanda mohlo povedať, že zmluva je kontraproduktívna a že krajine zo strednodobého a dlhodobého hľadiska napomáha v získavaní jadrových zbraní.

Jeden názor hovorí, že zmluva bola maximum toho, čo bolo možné vyjednať, a je to obrovský úspech, druhý názor však hovorí, že Irán touto dohodou zvíťazil, pretože získal veľa a obetoval málo, a že výsledkom toho môže byť cesta k jadrovej zbrani.

Môžu teda v Iráne existovať tajné jadrové zariadenia, o ktorých západný svet nevie? „Môžu, pretože sa opakovane ukázalo, že Irán sa pokúsil utajiť nejakú súčasť svojho zbrojného programu, a nakoniec sa to zistilo,“ podotkol a následne poukázal na výrok bývalého podpredsedu medzinárodnej atómovej agentúry, zástupcu Fínska, ktorý vyhlásil, že Irán bude schopný v priebehu šiestich až ôsmich mesiacov získať štiepny materiál na jadrovú bombu.

Podľa Fingerlanda to neznamená, že ju naozaj vyrobí, ale že, len čo sa týka množstva obohateného uránu, to by zvládol za taký krátky čas. Dve rôzne správy nemeckých rozviedok zase konštatovali, že Irán sa naďalej snaží vyrobiť zbrane hromadného ničenia a nakupovať zvláštne materiály a technológie, na čo priniesli aj dôkazy. „A to, čo je na tom najzaujímavejšie, je, že vlastne žiadnu z týchto správ samotná nemecká vláda nepovažuje za natoľko relevantnú, aby podľa toho prispôsobila svoju politiku,“ všimol si Fingerland. Je to tak vraj predovšetkým preto, že pre európske štáty je dodržanie dohody z roku 2015 cennejšie než akýkoľvek iný alternatívny krok.

Európa sa podľa komentátora snaží o to, aby dohoda z roku 2015 pokračovala. Pripomenul výroky iránskych predstaviteľov, že dávajú Európanom čas na to, aby túto dohodu zachránili. „Ako keby to bol záujem Európy, nie Iránu, hoci je zreteľné, že pre Irán je zachovanie tejto dohody veľmi dôležité,“ uviedol s tým, že Európa sa ocitla vo veľmi nezávideniahodnej situácii, pretože sa síce snaží dohodu zachrániť, ale nemá na to primerané nástroje.

Medzi Amerikou a Iránom sa vraj v súčasnosti Európa rozhodla pre Irán, aby zachránila aj svoje obchody s ním. „Takže Európania sa vlastne snažia bok po boku s Iránom tú dohodu zachrániť, ale pravdepodobne sa im to nebude dariť, pretože Európa jednoducho nie je hráč úplne rovnakej ligy ako Spojené štáty,“ zhodnotil.

„Čo sa týka Ruska a Číny, to sú tí tretí vzadu, ktorí sa smejú, pretože oni budú tú dohodu aj naďalej hájiť, koniec koncov sú jej spolusignatármi. Ale pokiaľ dôjde k oslabeniu Iránu a pokiaľ napríklad z hľadiska Ruska dochádza k zvýšeniu ceny ropy a zamedzeniu prístupu iránskej ropy na svetový trh, tak Rusko na tom, samozrejme, zarába. A nielen Rusko, ale aj Čína, samozrejme, zarobia na tom, pokiaľ sa Donaldovi Trumpovi aspoň hypoteticky podarí vyjednať lepšiu dohodu, ako je tá z roku 2015, pokiaľ má Donald Trump pravdu v tom, že tá dohoda nezabraňuje Iránu v získaní jadrovej zbrane,“ dodal komentátor Fingerland.

Celú reláciu nájdete na webe ČT.

autor: nab

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 392,488 +82 Dnes Úmrtí 12,534 Uzdravení 379,437 Infikovaných 517 Last updated: 28. júla 2021 - 19:55 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -