Súčasná dohoda s Moskvou o dodávkach a tranzite plynu platí len do 31. decembra tohto roka. Navyše vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sú na bode mrazu. Do rokovaní preto vstupuje aj Európska komisia, keďže Gazprom kontroluje vyše 36 % európskeho trhu s plynom.
“Chápeme, že v súčasnosti je na Ukrajine dosť zložitá politická situácia, chápeme, že najskôr by sa mali uskutočniť zmeny v parlamente a vo vláde,” povedala Burmistrovová. “A pravdepodobne potom sa vrátime k diskusiám. Dnes ani nevieme, s kým by sme rokovali,” dodala. Nový ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal koncom mája dekrét o rozpustení parlamentu a termín predčasných volieb stanovil na 21. júla.
Jedným z problematických bodov pre rokovania je dlhodobý spor medzi Gazpromom a ukrajinským Naftogazom, ktorý skončil na Arbitrážnom súde v Štokholme, ktorý vo februári 2018 rozhodol o tom, že firmy si musia vzájomne vyplatiť kompenzácie. Navyše Rusko chce výstavbou nových plynovodov cez Baltské more a Čierne more Ukrajinu obísť.
Ruský prezident Vladimir Putin medzičasom uviedol, že Rusko je pripravené pokračovať v dodávkach plynu do strednej a západnej Európy cez Ukrajinu aj po ukončení platnosti súčasnej zmluvy, “ak budú dodávky touto trasou rentabilné”.
Burmistrovová zároveň zopakovala, že Gazprom aj naďalej predpokladá v tomto roku dodávky plynu do Európy v rozmedzí 194 až 204 miliárd kubických metrov (m3), napriek klesajúcemu trendu. V prípade dosiahnutia hornej hranice by to bol nový rekord. V minulom roku dosiahol export 201,9 miliardy m3.
V pondelok (17. 6.) spoločnosť informovala o tom, že od začiatku roka do 15. júna dosiahol jej vývoz mimo krajín bývalého Sovietskeho zväzu 87,8 miliardy m3. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje pokles o 6,3 %.
