Lajčák sa predtým stretol s prezidentom Severného Macedónska Stevom Pendarovským a premiérom Zoranom Zaevom.
Severné Macedónsko podľa Lajčáka „našlo odvahu“ riešiť spor s Gréckom týkajúci sa názvu krajiny. „Urobili to v mene integrácie do Európskej únie,“ zdôraznil Lajčák na brífingu.
Lajčák informoval severomacedónskych predstaviteľov o výsledkoch pondelkových rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Luxemburgu. Podľa neho síce Skopje očakávalo pozvanie do EÚ, ale rozumie tomu, že sa nateraz „technicky odkladá“ do októbra. Slovensko podporuje pozvánku do Únie pre Severné Macedónsko, pretože podľa Lajčáka urobilo „kus práce, ktoré by neurobilo, keby neverilo v európsku perspektívu“.
„Európska únia teraz musí urobiť ten svoj kus práce, to znamená dať im pozvanie, inak by sme absolútne stratili kredibilitu v tomto regióne,“ upozornil slovenský minister.
Ako pokračoval, v Severnom Macedónsku vnímajú Slovensko ako priateľskú krajinu aj preto, že sa podieľa na organizovaní tamojšieho národného konventu pre EÚ.
Lajčák pripomenul, že OBSE má najstaršiu misiu na Balkáne práve v Severnom Macedónsku, ktorá tam funguje od roku 1992. Severné Macedónsko čaká reforma volebného zákona či zákona o prokuratúre vrátane vytvorenia úradu špeciálneho prokurátora.
„Vlády, ktoré nemajú čo skrývať, sa tešia čo najširšej prítomnosti OBSE a medzinárodných faktorov, a naopak, vlády, ktoré majú trošku inú agendu, než slúžiť svojim občanom, tak vnímajú prítomnosť OBSE ako problém,“ zhodnotil Lajčák, pričom zdôraznil, že Severné Macedónsko víta spoluprácu s OBSE.
Lajčák na brífingu pripomenul, že politika rozširovania v súčasnosti nie je v EÚ populárna, aj vo svetle procedúr pre porušovanie princípov demokracie vedených proti Poľsku a Maďarsku. Prevažuje však podľa neho hlas, ktorý presadzuje zároveň konsolidáciu EÚ aj jej rozširovanie.
Ani jedna krajina EÚ v Luxembursku v utorok nespochybnila pozvanie pre Severné Macedónsko, avšak proti otvoreniu prístupových rokovaní s Albánskom sa už vyslovilo Holandsko.
Lajčák momentálne nevidí možnosť, že obe krajiny dostanú pozvanie. EÚ teda čelí „ťažkému rozhodnutiu ich rozdeliť, alebo veľmi zlému rozhodnutiu nepozvať ani jednu.
