Podľa prieskumu viac než 13 percent respondentov, ktorí k voľbám neprišli, ako dôvod uviedlo euroskeptické alebo protieurópske dôvody.
Napríklad majú pocit, že im EÚ škodí, alebo nesúhlasia s tým, čo Slovensku “diktuje”. Ďalší neúčasť zdôvodňovali tým, že je EÚ zbytočná alebo že slovenskí europoslanci aj tak nič nerobia.
“Na účasť boli motivovanejší proeurópsky naladení občania. Spomedzi tých, ktorí si myslia, že projekt európskej integrácie by mal pokračovať a integrácia by sa mala prehlbovať, volilo až 37 percent, z tých, ktorí v EÚ nevidia budúcnosť, iba 11 percent,” uviedla Gyárfášová, podľa ktorej viacerých proeurópskych voličov mobilizovala hrozba, že by mohla zvíťaziť protieurópska strana.
Ako najčastejší dôvod neúčasti respondenti uvádzali objektívne príčiny, napríklad chorobu alebo pracovnú cestu. Takto svoju neúčasť vysvetlilo takmer 36 percent respondentov.
Sociologička však upozorňuje, že môže ísť len o spätnú racionalizáciu neúčasti, čo naznačuje slabú motiváciu ísť voliť. Druhým najčastejším dôvodom bol nezáujem o voľby a politiku samotnú.
Uviedlo ho takmer 30 percent účastníkov prieskumu. Ďalšie dôvody boli nedôvera k politikom vo všeobecnosti (7,2 percenta) alebo nedostatok informácií a slabá kampaň (11,3 percenta).
Kampaň k eurovoľbám podľa prieskumu vôbec nesledovalo 30 percent opýtaných, viac než 60 percent uviedlo, že kampaň na desaťbodovej škále sledovalo na nula až tri body.
Z tých, ktorí kampaň sledovali, väčšina (70 percent) išla voliť. Podľa Gyárfášovej je však v tomto prípade ťažké určiť, či je účasť vo voľbách príčina alebo následok sledovania kampane.
Účasť v eurovoľbách dosiahla 22,7 percenta oprávnených voličov, čo oproti 13-percentnej účasti v roku 2014 predstavuje nárast o viac než deväť percentuálnych bodov.
Víťazom sa stala koalícia Progresívne Slovensko – Spolu (20,11 percenta), za ňou nasleduje strana Smer-SD (15,72 percenta), tretia je ĽSNS (12,07 percenta).
Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta).