Lexmann: Nemyslím si, že Fico chápe základnú podstatu pohľadu cirkvi na človeka

0
Miriam Lexmann (Autor: TASR)

Členkou KDH ste sa stali v ťažkých časoch. Ako ste vnímali posledný boj o kreslo predsedu? Stretli sa v ňom dvaja kandidáti, ktorí boli na pomery konzervatívneho KDH pomerne neštandardní.

Je podľa mňa správne a zdravé, aby sa konala súťaž o posty vedenia strany, v tomto duchu bola aj snaha Richarda Vašečku legitímna. Žiaľ, celá situácia okolo tejto konkrétnej voľby bola dosť neštandardná.

Pán Vašečka napriek tomu, že to nebol niekto neznámy, vstúpil do KDH bez vedomia vedenia.

Nevnímam to ako správne ani ako korektné. Stal sa tak v podstate naším jediným poslancom národnej rady bez toho, aby strana vôbec o tom vedela.

Nasledovalo nie veľmi šikovné porovnávanie jeho viery a viery Alojza Hlinu. Potom síce prehlásil, že to tak nebolo myslené, ale, žiaľ, lavína negatívneho svetla na kresťanstvo sa už zastaviť nedala.

Ak má kresťan pochybnosti o viere alebo správaní druhého, majú si to povedať medzi štyrmi očami a až potom prípadne do toho zapojiť tretiu osobu. Také odporúčanie je v Biblii.

Nikdy sa to nemá diať verejne a už vôbec nie cez médiá. Mám pocit, že aj tí ľudia v hnutí, ktorí sú kritickejší voči Hlinovi, ho po tomto chceli podržať.

Situácia na slovenskej politickej scéne je najturbulentnejšia za posledných 15 rokov. Z hnutia OĽaNO odišlo viacero poslancov, medzi nimi aj Anna Verešová. Myslíte si, že by KDH malo o nich zabojovať?

Nie som členka predsedníctva, no za seba môžem povedať, že by som bola rada, ak by sme o týchto ľudí zabojovali. Je nesmierne dôležité, aby sa dnes rozdrobené konzervatívne sily začali spájať.

Treba otvoriť dialóg, odpustiť si, čo sa stalo, a spraviť očistu vzťahov. Ak sa budeme spájať, je to vždy len dobré. Posilní to opozíciu ako takú a zlepší to šance na úspech vo voľbách proti súčasnej vládnej koalícii.

Máme pred sebou nesmierne veľké výzvy. Klientelizmus, korupcia, nespravodlivosť štátu voči občanovi, zdravotníctvo v rozklade, nevymožiteľnosť práva, to sú veci, ktoré my ako kresťanskí politici vnímame veľmi citlivo, pretože pošliapavajú ľudskú dôstojnosť.

Musíme konať tak, aby sme vedeli ponúknuť alternatívu.

Prečo je teraz taká bitka o konzervatívneho voliča? Dnes sa oňho bijú takmer všetci, dokonca aj Smer.

Smer sa podľa mňa o konzervatívneho voliča uchádzal od svojho vzniku. Keď Robert Fico zakladal stranu, už vtedy vyhlasoval, že on napĺňa sociálnu náuku cirkvi vo svojej politike.

Nemyslím si však, že niekedy jednotlivé encykliky čítal a chápe základnú podstatu pohľadu cirkvi na človeka v rámci správy vecí verejných.

Ja sa tiež zamýšľam, prečo na Slovensku, kde ľudia dlhé roky volili “sociálnych demokratov” a bývalých komunistov, je zrazu taký dopyt po kresťanskej politike. 

Možno je to aj nástupom Progresívneho Slovenska a ich liberálno-ľavicového pohľadu na svet. Zápas v kultúrno-etických otázkach je silnejší ako pred 20 rokmi.

Keď si pozrieme jednotlivé medzníky dejín, ľudia sa vždy začali viac vyhraňovať v kultúrno-etických otázkach, keď cítili neistotu a mali strach z budúcnosti.

Dnes tiež žijeme neisté časy, od roku 2008 tu tlie ekonomická kríza, ľudia pociťujú geopolitické neistoty a s nimi súvisiacu nezvládnutú utečeneckú krízu.

Čoho sa ľudia boja?

Z prieskumov Medzinárodného republikánskeho inštitútu, kde pracujem, vyplýva, že ľudia sa boja krachu sociálneho systému v štáte v súvislosti s poklesom demografickej krivky.

A napriek týmto obavám a strachu súčasná vládna koalícia ľuďom nedáva odpovede. Len v nich ten strach umocňuje. Lebo napokon strach je najjednoduchší spôsob, ako manipulovať masy.

Tí, ktorí nepodľahli alebo sa vymanili, hľadajú odpovede v stredo-pravom spektre. Mnohé obete vládneho strašenia však, bohužiaľ, prešli k radikálom.

KDH a PS sú dnes zrejme na úplne opačných póloch politického spektra. Viete si napriek tomu predstaviť spoluprácu vo vláde?

Úlohou zodpovedných politikov je hľadať, čo nás spája, a nie rozdeľuje. Chceme vytvoriť vládu so stranami, ktoré sú si hodnotovo bližšie.

Veľmi ma vyrušilo, keď niektorí liberáli začali napádať pána Kisku po tom, čo povedal, že kultúrno-etické otázky nechce otvárať. Pritom ho vnímajú ako partnera v boji proti korupcii a za právny štát.

Čo sa týka budúcej koalície, všetko závisí od toho, čo povedia voliči vo voľbách.

Ak voliči ukážu, že nechcú vládu Smeru a dajú dôveru opozícii, aby sa posilnil právny štát, bojovalo sa s korupciou, reformovalo zdravotníctvo a celkovo sa zefektívnila sociálna úloha štátu, viem si predstaviť určitú formu širokej koalície.

Ak by sa strany vládnej koalície jasne dohodli, čo je jej cieľom a bolo by to zlučiteľné a rešpektovalo by to hodnoty kresťanských demokratov, tak by to fungovať mohlo. Taká koaličná zmluva by však musela byť nepriestrelná.

Dokázali by ste to obhájiť pred voličmi? Pani prezidentku a PS počas prezidentských volieb predstavitelia konzervatívneho spektra a aj cirkvi označovali za zlo.

Z vyhrotenosti spoločnosti pred druhým kolom prezidentských volieb som bola smutná. Ľudia, ktorým ide o to isté – lepší a funkčnejší štát –, stáli v opačných táboroch.

Mne bolo veľmi ľúto, že konzervatívny volič nemal svojho kandidáta napriek tomu, že sa zdá, že je tu po konzervatívnej politike dopyt.

Ukázala to aj pomerne nízka účasť v druhom kole. Žiaľ, zohrala v tom úlohu aj rozdrobenosť konzervatívnych síl.

Čo by teraz malo nasledovať v konzervatívnom spektre? Vidíte priestor na spájanie sa s ľuďmi, ktorí z KDH neodišli v najlepšom?

Áno, vidím priestor na spájanie. Je nesmierne dôležité, aby sme viedli dialóg, vedeli si odpustiť. Bude si to vyžadovať veľa pokory, pretože to nebude o tom, čo chcú jednotliví aktéri, ale čo je najlepšie pre voliča a túto krajinu.

Takýto prístup je ťažký pre každého človeka a obzvlášť pre politika, okolo ktorého sú ľudia, ktorí od neho čosi očakávajú. Treba sa pripraviť aj na to, že takýto krok nebude hneď a všetci ho pochopia.

Verím a dúfam, že sa to podarí a povedie to k lepšiemu.

Môžu ľudia veriť politikovi, ktorý sa odvoláva na to, že počúva volanie Boha?

To, prečo sa človek rozhodne ísť do politiky, je jedna vec. To, čo v nej ponúka, je druhá. Volič by sa mal pozerať aj na to druhé.

Každý veriaci si pri vstupe do politiky a potom pri každom rozhodovaní má zistiť, čo je vôľa Božia a či sú jeho cesta a rozhodovanie s ňou zosúladené. Niektorí toto hľadanie cesty popisujú expresívnejšie, iní menej.

Nestačí byť teda kresťanom?

Nie. To, že som kresťanom, ešte neznamená, že som dobrým politikom. Pre politika je dôležité, aby mal talent, charizmu a hlavne odhodlanie meniť veci k lepšiemu, byť tu pre druhého. Politika je služba!

Pre kresťanského politika je dôležité, aby okrem tohto všetkého mal ešte aj hlbokú vieru.

Tu sa naskytá malá paralela s maďarským voličom, ktorý zväčša volí maďarskú stranu len pre národnostné dôvody a iné akoby tam nehľadal.

Mne je ľúto, že občania maďarskej národnosti majú pocit, že ich záujmy dokážu reprezentovať iba národne orientované strany. To je do určitej miery zlyhaním slovenských politikov aj celej spoločnosti.

Ak by sa na Slovensku robila dobrá a citlivá politika voči každému, s prihliadnutím aj na potreby jednotlivých skupín obyvateľstva, tak by neboli občania maďarskej menšiny nútení voliť čisto etnicky.

Myslím si, že aj občania maďarskej národnosti sú rozdielni vo svojich politických preferenciách – niektorí sú liberálnejší, iní konzervatívnejší. Ak volia jednu stranu, tá ich predstavy celkom naplniť nemôže.

Autor: TK

- Reklama -