Orbánov poľský kolega Mateusz Morawiecki na tlačovej konferencii po skončení summitu EÚ v Bruseli v utorok večer uviedol, že “naše ciele boli dosiahnuté”.
“Nová éra si žiada nových ľudí a my sme to umožnili, keď sme vybrali nových ľudí,” vyhlásil, pričom zdôraznil, že Poľsko spája s kandidátkou na post šéfa EK Ursulou von der Leyenovou mnohé: priemyselná politika, hospodárska súťaž, inovácie, ako aj postoj k NATO a Rusku.
Na snímke TA SR Nemka Ursula von der Leyenová.
Predseda českej vlády Andrej Babiš vyjadril nádej, že 21 českých europoslancov bude postupovať jednotne a pri hlasovaní 16. júla von der Leyenovú podporia.
“Pre nás je dôležité to, že sme – Česko a krajiny Vyšehradu spoločne s Talianskom – zabránili prosadeniu spitzenkandidáta. Od začiatku sme tento systém kritizovali, odmietame ho. A nakoniec sme boli úspešní,” vyhlásil Babiš.
K dlhoročnému holandskému a európskemu politikovi Fransovi Timmermansovi mali v uplynulých dňoch premiéri Česka, Maďarska a Poľska rad výhrad: od jeho údajného promigračného postoja cez zaujatosť a neznalosť strednej Európy a obvinenie z názorovej blízkosti ku komunizmu až po osočenie, že je “mužom Georgea Sorosa”, filantropa podporujúceho občiansku spoločnosť, ktorého najmä Budapešť vníma ako svojho nepriateľa.
Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini v reakcii na nominácie, ktoré vzišli z vrcholného summitu, uviedol, že “bez ohľadu na mená je dôležité, aby sa pravidlá v Európe zmenili, počnúc imigráciou, znížením daní a hospodárskym rastom. A v tejto bitke Taliansko konečne bude protagonistom”.
Schôdzka šéfov štátov a vlád členských štátov EÚ sa v utorok skončila zverejnením oznámenia, že nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová bola nominovaná za predsedníčku Európskej komisie (EK) a belgický premiér Charles Michel je nominantom na post predsedu Európskej rady.
Belgický premiér Charles Michel prichádza na summit Európskej únie v Bruseli 30. júna 2019. (zdroj: TA SR)
Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi. Francúzka Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB).
Na archívnej snímke z 3. júna 2019 španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. (zdroj: TA SR)
O týchto nomináciách bude následne hlasovať Európsky parlament, ktorý vzišiel z májových volieb.
